Zvečerilo sa nad Jeruzalemom
dvanásti sa stretávajú so svojím Pánom
Vo dvorane na poschodí
Aj tvoje srdce tam dovidí?
Slnko sa za obzor schovalo
a čoskoro sa zvečerilo.
Vôňa mäsa a bylín šírila sa miestnosťou
atmosféra však nekypela radosťou.
Potichu spolu večerali,
sem-tam si niečo povedali.

Skutočný budúci Baránok
čo má v nebi s Otcom stánok
od večere rázne vstal
aby učeníkom lekciu dal.
Zložil rúcho, zásteru si opásal
a k nohám zaprášeným sa zohýbal.
Vidia na mieste sluhu Učiteľa
to im bude pripomínať toho veľa.
Kto chce byť najväčším, nech sa pokorí
stane sa najmenším a tak sa to vydarí.

Nemáš so mnou podiel, keď ťa neumyjem
veď tvoje srdce tým očisťujem.
Jesť s vami baránka som túžil
pred svojím utrpením by som to rád zažil.
Vezmite a jedzte toto je moje telo
aby vám to na pamiatku bolo.
Moju krv pripomína tento kalich
aby som zachránil vás i ich.
Spolu z toho nápoja piť budeme
keď sa u môjho Otca znovu zídeme.

Môcť tak s Ním pri večeri sedieť
a do Jeho tváre hľadieť.
Tej tváre, čo tŕňmi zranená
bude čoskoro korunovaná
Vedieť, že musí zomrieť
za nás bude trpieť.
Môcť byť pri Ňom čo najbližšie
počuť každé slovo čo najlepšie.
Dotýkať sa Jeho ruky
čo pocíti klincov muky.
Počuť tlkot Jeho vzácneho srdca
a vedieť, že bude prebodnuté predsa.
Opustia ho, zdúchnu najbližší
neprizná sa ani Otec najvyšší.

Môcť tak vtedy súcit Ježišovi prejaviť
z lásky k Nemu sa dá dnes veľa urobiť.
Pohladiť ruku starnúcemu rodičovi
odpustiť deťom, úsmev poslať manželovi
Pomôcť tomu, kto to potrebuje
dať novú šancu tomu, kto sľubuje.
Prestať s tým, čo zdravie ničí
začať s tým, čo dobru žičí.
So Spasiteľom sa každý deň stretnúť
môcť si k Jeho nohám sadnúť.
Je jedno, v akej dobe žijeme
čo pre nás urobil Pán Ježiš vieme.
A tak zatúžme s Ním večerať
a hriechy svoje vyznávať.

„Ak ma miluješ, tak ma nasleduješ
so svojím krížom statočne putuješ.“

Pamiatka Večere Pánovej je 16. vieroučný bod CASD: 16. Večera Pánova