1Kor 13,1–13 – čítajte online TU

AUTOR

Pre mnohých je to najúžasnejšia kapitola v celom Novom zákone.

• Prvé prekvapenie pre mňa bolo, že túto kapitolu napísal Pavol, ale pragmatický filozof a nie napr. Dávid alebo Šalamún.
• Druhá dôležitá skutočnosť, ktorú sa dozvedáme z tejto kapitoly je to, čo najviac chýbalo v Korinte – a to je láska. 

DUCHOVNÉ DARY BEZ LÁSKY

Pavol začína vyhlásením, že človek môže mať akýkoľvek duchovný dar, ale ak ho nesprevádza láska, je to k ničomu.

1. Môže mať DAR REČÍ – jeden z najviac cenených darov v kultúre Grécka a Ríma.
Charakteristickým znakom pohanského uctievania, najmä uctievania pohanských božstiev Dionýza a Kybély, bolo zvonenie cimbalov a trúbenie trúb. Aj dar rečí nebol o nič lepší ako hluk pohanského uctievania, ak chýbala láska. Je zaujímavé, že Pavol spomína jazyky ako prvý duchovný dar, ktorý sa musí uplatňovať v rámci lásky.

2. Môže mať DAR PROROCTVA. Proroctvo dnes najviac zodpovedá kázaniu.
Existujú dva druhy kazateľov:

A) kazateľ, ktorého jediným cieľom je zachrániť ľudí, ktorých má možnosť viesť a oni vedia, že ich má rád.
B) Kazateľ, ktorý chce ukázať svoj dar na obdiv a tí, čo to majú počúvať nie sú pre neho veľmi dôležití.

3. Môže mať DAR POZNANIA. Vzdelaný človek je vystavený vážnemu nebezpečenstvu, že v ňom vzklíči duch pohŕdania, teda pýchy. Poznanie, ktoré nehorí láskou k záchrane iných je v kresťanstve zbytočné, až škodlivé.

4. Môže mať DAR VIERY. Sú dve cesty viery:

• chápajúca a milosrdná a
• krutá a nemilosrdná.

Môže to byť viera bohatého mládenca alebo viera Anny, Samuelovej matky.

5. Môže to byť DAR DÁVANIA – sociálnej pomoci (charity).
Môže byť charita bez lásky? Dávať ako povinnosť, ktorá sa od veriaceho očakáva. Dávať s určitým pohŕdaním, tak ako veľkomožní návštevníci bohoslužby, ktorej bol účastný Ježiš Kristus, alebo dávať ako chudobná vdova, ktorá nemá takmer nič, ale vie, že niekto môže byť na tom ešte horšie ako ona. Aj dávanie môže byť prejavom pýchy, a tá je vždy krutá, lebo nepozná lásku.

6. Keby som rozdal všetok svoj majetok, a keby som vydal svoje telo, aby som sa mohol chváliť,…

• Pavlove myšlienky sa možno vracajú k Šadrachovi, Mešachovi a Abed-negovi a k ohnivej peci (Dan 3,1–30).
• Pravdepodobnejšie však je, že myslí na pomník v Aténach nazývaný „Hrob Inda“. Jeden Ind sa tam na verejnosti upálil na pohrebnej hranici a dal na pomník vyryť nápis: „Zarmano-chegas, Ind z Bargosy, sa podľa tradičných zvykov Indov stal nesmrteľným a leží tu.“

Je možné, že Pavol mal na mysli práve takého kresťana, ktorý chce byť v centre pozornosti aj takýmto spôsobom. Ak človeka motivuje k obetovaniu svojho života pýcha a sebaprezentácia, potom aj mučeníctvo stráca svoju hodnotu. Niektoré činy, ktoré vyzerajú ako obeta, boli v skutočnosti výsledkom pýchy, nie oddanosti.

PODSTATA KRESŤANSKEJ LÁSKY (13,4-7)

Tieto verše nám ukazujú, ako sa láska prejavuje v praktických, každodenných situáciách.
Takto pôsobí Božia láska a takto sa Duch Svätý zjavuje v živote veriaceho.
Pavol nám uvádza

• 2 pozitívne príklady toho, čo láska je: trpezlivá a láskavá.
• 8 negatív: nezávidí, nevystatuje sa, nenadúva sa, nespráva sa neslušne, nehľadá svoj prospech, nerozčuľuje sa, nezaznamenáva krivdy, neraduje sa z neprávosti.
• 5 pozitívnych vlastností: láska sa teší z pravdy, všetko znáša, vždy verí, vždy dúfa, všetko vydrží.

Tento zoznam 15 charakteristík nám môže pomôcť zistiť, do akej miery prevzal Duch Svätý kontrolu nad naším životom.

ČO KRESŤAN ROBÍ A ČO NIE

Je dôležité, že Pavol pri opise takejto lásky používa slovesá:
milujúci človek sa bude správať určitým spôsobom; bude robiť alebo nebude robiť určité veci kvôli tomu, akým človekom sa stáva, prostredníctvom Božej lásky. Tieto vlastnosti a následne činy, sú najvyšším cieľom pre každého kresťana v každom cirkevnom zbore. Ak chýbajú, zbor bude chradnúť a zlyhávať, ak sa rovno nerozpadne, nech je akokoľvek aktívny, úspešný a veľký.
Všetky slovesá sú v prítomnom priebehovom čase, čo označuje činy a postoje, ktoré sa stali zvykom, postupne zakorenené neustálym opakovaním. Znejú obyčajne, samozrejme, takmer banálne; sú to však pravdepodobne najťažšie návyky, ktoré si možno vypestovať.

CVIČENIE: AKO SOM NA TOM JA?

Nie je náhodou, že tieto štyri verše dokonale opisujú charakter samotného Ježiša. To sa stane jasným, keď

1. v tomto úryvku nahradíme slovo „láska“ menom „Ježiš“ a
2. potom pre kontrast vložíme namiesto neho naše vlastné meno.

DVA POZITÍVNE PRÍKLADY

1. Láska je TRPEZLIVÁ. Grécke slovo pre trpezlivosť používané v Novom zákone vždy opisuje trpezlivosť voči ľuďom, nie trpezlivosť voči okolnostiam. Používa sa v súvislosti s človekom, ktorému bolo ukrivdené, ktorý má možnosť pomstiť sa, ale on to neurobí. Je to trpezlivosť Boha voči nám. Nie je znakom slabosti, ale sily; nie je to prehra, ale jediná cesta k víťazstvu.

2. Láska je LÁSKAVÁ. Filip II. Španielsky založil španielsku inkvizíciu a myslel si, že slúži Bohu tým, že masakruje tých, ktorí mali odlišný názor ako on. Kardinál Pole vyhlásil, že kacírstvo je oveľa horšie vražda a cudzoložstvo. Koľko dobrých cirkevných ľudí by sa postavilo na stranu farizejov a zákonníkov a nie na stranu Ježiša, keby sa museli vyrovnať s prípadom ženy pristihnutej pri cudzoložstve.

NEGATÍVA

3. Láska NEPOZNÁ ZÁVISŤ. Závisť je hnacou silou väčšiny našich činov v živote. Je to spôsob, akým reagujeme na tlak okolia. Náš pocit menejcennosti nás tlačí k tomu, aby sme držali krok s úspešnými.

Milovať svojho blížneho ako seba samého neutralizuje toto zlo. Ak je v našom živote prítomná závisť, zjavne nám chýba láska k Bohu.

1. a 2. prikázanie sú úzko prepojené. Ježiš povedal:

„Miluj Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou.‘ Toto je prvé a najväčšie prikázanie. A druhé je mu podobné: ‚Miluj svojho blížneho ako seba samého.‘ Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon a Proroci.“ (Mat 22,37–40)

Chvastanie, pýcha, hrubosť a sebectvo – to všetko vyrastá z toho istého koreňa, ktorým je závisť. Keď zmizne závisť, zmiznú aj ostatné.

4. Láska SA NEVYCHVAĽUJE, je v nej teda skromnosť. Skutočná láska bude vždy oveľa viac ohromená svojou vlastnou nehodnosťou než svojimi vlastnými zásluhami. Skutočný milujúci vždy užasne nad tým, že je milovaný. Láska zostáva pokorná vďaka vedomiu, že svojmu milovanému nikdy nemôže ponúknuť dar, ktorý by bol dosť dobrý.

5. Láska NIE JE NAFÚKNUTÁ VLASTNOU DÔLEŽITOSŤOU. Skutočne veľký človek nikdy nemyslí na svoju vlastnú dôležitosť. Jednoducho je a chce byť užitočný a nepotrebuje vyčnievať. Nezdôrazňuje svoje zásluhy. On zabudol, že podal pohár vody, že pomohol, lebo tak robí stále.

5. Láska SA NESPRÁVA NEVHODNE. Je významným faktom, že v gréčtine sú slová pre milosť a pre šarm rovnaké. Existuje určitý druh kresťanstva, ktorý má radosť z toho, že je priamy a brutálny. Je v ňom agresivita, ale chýba mu príťažlivosť. V kresťanskej láske je milosť, ktorá nikdy nezabúda, že zdvorilosť, takt a slušnosť sú krásne a nevyhnuté skutočnosti.

6. Láska NETRVÁ NA SVOJICH PRÁVACH. V konečnom dôsledku existujú na tomto svete len dva druhy ľudí:

• tí, ktorí vždy trvajú na svojich výsadách, a
• tí, ktorí si vždy uvedomujú svoje povinnosti.

Tí, ktorí stále premýšľajú o tom, čo im život dlhuje,
a tí, ktorí nezabúdajú na to, čo oni dlžia životu.

Kľúčom k vyriešeniu takmer všetkých problémov, ktoré nás dnes obklopujú by bolo, keby ľudia menej mysleli na svoje práva a viac na svoje povinnosti. Vždy, keď začneme uvažovať o „našom mieste“, vzďaľujeme sa od kresťanskej lásky.

7. Láska SA NEROZČUĽUJE. Láska a hnev sú protiklady. Nemôžu existovať spolu na jednom mieste.

Ježišov hnev je však oprávnený, pretože to, čo sa deje, predstavuje hriech. V tomto panuje obrovské napätie vždy, keď sa hriešny človek stretne so svätým Bohom. Práve toto napätie medzi svätosťou a láskou nakoniec viedlo k riešeniu v podobe kríža. Ježiš je nahnevaný a hlboko zarmútený. Mýlime sa, keď si myslíme, že hnev je vždy hriech. Keď sme nahnevaní, je pre nás ľahšie hrešiť, lebo máme sklon strácať kontrolu nad svojimi emóciami. To však neznamená, že hnev sám osebe je vždy hriešny. Boží hnev voči všetkej nespravodlivosti je ako divoká a búrlivá rieka, ktorej prúd je rovnako stály ako Jeho láska.

Vidíme, že Ježiš sa počas svojho života na zemi niekoľkokrát nahneval.

• Vyhnal zmenárnikov z chrámu. Farizejov nazval „plemenom zmijí“.
• Uzdravil muža s ochrnutou rukou, pričom je nahnevaný.

Ak nám chýba schopnosť rozhorčiť sa nad ľudskou a démonickou podlosťou a nespravodlivosťou, nemali sme jasnú predstavu o Božej svätosti a dokonalosti. Skutočnosť, že sa Ježiš hnevá, dokazuje, že človek je zodpovedný za svoju vlastnú tvrdosť srdca.

8. Láska si NEUCHOVÁVA SPOMIENKY NA ŽIADNU KRIVDU, ktorú utrpela. Slovo preložené ako „uchovávať“ je účtovnícky termín. Používa sa na zaznamenanie položky do účtovnej knihy, aby sa na ňu nezabudlo. Presne to robí toľko ľudí. Jedným z veľkých umení v živote je naučiť sa, na čo zabudnúť.

9. Láska NEMÁ ZÁĽUBU V PÁCHANÍ ZLA. Možno by bolo lepšie preložiť to tak, že láska nemá záľubu v ničom, čo je zlé. Nejde tu len o potešenie z konania zlého, ako o zlomyseľnú radosť, ktorú väčšina z nás pociťuje, keď počuje niečo hanlivé o niekom inom (napr. Chám, Noachov syn, 1Moj 9).

Jednou z podivných čŕt ľudskej povahy je, že často radšej počúvame o nešťastí druhých ako o ich šťastí. Je oveľa ľahšie plakať s tými, ktorí plačú, ako sa radovať s tými, ktorí sa radujú. Kresťanská láska nemá nič z tej ľudskej zlomyseľnosti, ktorá nachádza potešenie v zlých správach.

PÄŤ POZITÍVNYCH VLASTNOSTÍ

10. Láska SA RADUJE Z PRAVDY. Sú chvíle, keď rozhodne nechceme, aby pravda zvíťazila; a ešte častejšie sú chvíle, keď je to posledná vec, ktorú chceme počuť. Kresťanská láska nemá žiadnu túžbu zakrývať pravdu; nemá čo skrývať, a preto sa teší, keď pravda zvíťazí.

11. Láska VŠETKO ZNÁŠA. Nevynesie na svetlo sveta chyby a omyly druhých. Radšej by sa ticho pustila do napravovania vecí, než aby ich verejne odhaľovala a karhala. Láska dokáže zniesť urážku, krivdu či sklamanie. Opisuje to druh lásky, aká bola v srdci samotného Ježiša.

12. Láska je ÚPLNE DÔVERUJÚCA. Táto vlastnosť má dvojaký aspekt.
13. Vo vzťahu k Bohu to znamená, že láska berie Boha za slovo a môže prijať každý sľub.
14. Vo vzťahu k našim blížnym to znamená, že láska vždy verí v to najlepšie o ostatných ľuďoch.

Často platí, že z ľudí robíme to, za čo ich považujeme:

Ak ľuďom prejavujeme nedôveru, môžeme z nich urobiť nedôvery-hodných.

Ak im preukazujeme dôveru, môžeme z nich urobiť dôveryhodných.

Keď sa Arnold stal riaditeľom školy v Rugby, zaviedol úplne nový spôsob riadenia. Pred ním bola škola miestom hrôzy a tyranie. Arnold zvolal chlapcov a povedal im, že bude oveľa viac slobody a oveľa menej telesných trestov. „Ste slobodní,“ povedal, „ale ste zodpovední – ste džentlmeni. Mám v úmysle nechať vás vo veľkej miere na seba a spoliehať sa na vašu česť, lebo verím, že ak budete strážení, sledovaní a špehovaní, vyrastiete s vedomím len plodov otrockej bázne; a keď vám nakoniec bude udelená sloboda, ako to jedného dňa musí byť, nebudete vedieť, ako ju využiť.“ Chlapcom sa tomu ťažko verilo. Keď ich priviedli pred neho, naďalej sa vyhovárajú a rozprávali tie isté lži. „Chlapci,“ povedal, „ak to hovoríte, musí to byť pravda – verím vašim slovám.“ Výsledkom bolo, že v škole prišiel čas, keď chlapci hovorili: „Je hanba klamať Arnoldovi – on vám vždy uverí.“ Veril v nich a urobil z nich to, čím podľa neho boli.

Láska môže zušľachtiť aj toho najnešľachtenejšieho tým, že verí v to najlepšie.

13. Láska nikdy NEPRESTÁVA DÚFAŤ. Ježiš veril, že žiadny človek nie je beznádejný.

14. Láska VŠETKO ZNÁŠA s nekončiacou vytrvalosťou. Sloveso použité v tomto texte patrí medzi veľké grécke slová. Zvyčajne sa prekladá ako „znášať“ alebo „vydržať“; to, čo však skutočne opisuje, nie je duch, ktorý veci pasívne znáša, ale duch, ktorý ich znášaním dokáže prekonať a premeniť. Láska dokáže znášať veci nielen s pasívnou rezignáciou, ale s triumfálnou vytrvalosťou, lebo vie, že „otcova ruka nikdy nespôsobí svojmu dieťaťu zbytočnú slzu.“

NADRADENOSŤ LÁSKY 13,8–13

Tri záverečné skutočnosti, ktoré chce povedať o kresťanskej láske.

A) Zdôrazňuje jej ABSOLÚTNU TRVALOSŤ. Nezanikne má význam – nezrúti sa.

„Spustil sa dážď, rozbúrili sa potoky, fúkal vietor a narážal na ten dom; no ten nepadol, lebo bol postavený na skale.“ (Mat 7,25)

Keď všetko, čo ľudia používajú, pominie, láska stále pretrvá. V jednom z najkrajších lyrických veršov Písma, v Piesni piesní sa spieva:

„Mnohé vody nemôžu uhasiť lásku, ani povodne ju nemôžu utopiť.“ (Pies 8,7)

Jedinou neporaziteľnou skutočnosťou je láska. To je jeden z veľkých dôvodov, prečo veriť v nesmrteľnosť. Keď vstúpime do lásky, do života prichádza vzťah, proti ktorému sú útoky času bezmocné a ktorý presahuje smrť. Pavol pri opise večného charakteru lásky spomína niekoľko ďalších darov, ktoré sú osobitne zamerané na našu existenciu v rámci času na zemi. Proroctvá, jazyky a múdrosť sa do večnosti neprenesú, ale láska áno.

B) Zdôrazňuje jej ABSOLÚTNU ÚPLNOSŤ. V súčasnosti vidíme len odrazy v zrkadle. Pre Korinťanov to bolo ešte výrečnejšie než pre nás.

Korint bol známy výrobou zrkadiel. No moderné zrkadlo, ako ho poznáme dnes, s jeho dokonalým odrazom, sa objavilo až v 13. storočí. Korintské zrkadlo bolo vyrobené z vysoko vylešteného kovu a aj v najlepšom prípade poskytovalo len nedokonalý odraz, len nejasné a tieňové obrysy.

Pavol napísal, že v tomto živote vidíme iba odrazy Boha a veľa vecí pre nás zostáva záhadou a hádankou. Tento odraz vidíme v Božom svete, lebo dielo rúk každého človeka nám niečo hovorí o jeho Tvorcovi; vidíme ho v evanjeliu a vidíme ho v Ježišovi Kristovi. Aj keď máme v Kristovi dokonalé zjavenie, naše hľadajúce mysle ho dokážu pochopiť iba čiastočne, lebo konečné nikdy nemôže pochopiť nekonečné. Naše poznanie je stále ako poznanie dieťaťa.

No cesta lásky nás nakoniec dovedie ku dňu, keď sa závoj odhrnie a uvidíme tvárou v tvár a budeme poznať tak, ako sme poznaní. Bez lásky sa k tomuto dňu nikdy nemôžeme dostať, lebo Boh je láska a len ten, kto miluje, ho môže vidieť.

C) Zdôrazňuje jej ABSOLÚTNU NADRADENOSŤ. Akokoľvek veľké sú viera a nádej, láska je ešte väčšia.

Viera bez lásky je chladná
a nádej bez lásky je pochmúrna.
Láska je oheň, ktorý rozpaľuje vieru,
a je to svetlo, ktoré mení nádej na istotu.

Amen.