Táto akcia bola plánovaná už dlhší čas, lebo – ako sme sa už neraz zmienili – je nám spolu jednoducho fajne a soboty nám veru nestačia. Máme potrebu tráviť spolu viac času, rozprávať sa, smiať sa, zdieľať radosti aj starosti a užívať si spoločenstvo ľudí, ktorí sú nám blízki. Veď ako sa píše v Žalme:

„Aké dobré a milé je,
keď bratia žijú pospolu.“
(Ž 133,1)

A tak sme si na to vybrali jednu z nádherných letných nedieľ 7.6.2026 v seredskej kempingovej oblasti pri rieke Váh. Príroda sa ukázala v plnej kráse, slnko bolo príjemné a všetko nasvedčovalo tomu, že nás čaká vydarené popoludnie.

V spojitosti s touto akciou mnohým zúčastneným určite zišli na um slová z Biblie:

„Všetko, čo robíte, robte zo srdca,
akoby pre Pána, a nie pre ľudí.“
(Kol 3,23)

Preto niet divu, že o 14.00 hodine, keď sa akcia oficiálne začínala, už široko-ďaleko rozvoniavala kotlíková fazuľovica s údeninou a v príjemnom podlesí bolo pripravené útulné posedenie. Pre tých, ktorí nepoznali presnú polohu stretnutia, bola vôňa fazuľovice spoľahlivejšia navigácia než GPS.

Miest na sedenie bolo dostatok. O to sa postarali šikovné ruky a ochotné srdcia našich bratov, ktorí neváhali priložiť ruku k dielu a pripraviť lavičky aj stoly pre všetkých prítomných. Aj v takýchto chvíľach sa ukazuje, aké vzácne je mať medzi sebou ľudí, na ktorých sa možno spoľahnúť.

Pokyny pred akciou boli jednoduché – každý si donesie to, čo si chce opiecť a zjesť. Lenže poznáte to. Keď sa stretne partia ľudí, ktorí berú vážne slová:

„Blaženejšie je dávať ako prijímať.“
(Sk 20,35)

tak si málokto donesie jedlo len pre seba. A tak sa stoly začali zapĺňať dobrotami všetkých druhov. Sladké, slané, domáce, tradičné aj originálne. Misky, tácky a košíky s koláčmi pribúdali takým tempom, že človek mal pocit, akoby vstúpil do trojrozmernej kuchárskej knihy.

Nechýbalo ovocie, nápoje ani dobrá nálada. Skrátka platili slová:

„Všetci jedli a nasýtili sa.“
(Mt 14,20)

A hoci sme po našej hostine nenazbierali dvanásť košov zvyškov, pravdou je, že nezostalo takmer nič. Či už išlo o grilovanú kuracinu, opečené špekačky alebo poctivú kotlíkovú fazuľovicu, všetko mizlo rýchlosťou, ktorá by potešila každého kuchára.

Po výdatnom jedle sa zrodil nápad zahrať si futbal. A tak sa na ihrisku zrazu ocitli mladší aj starší, skúsení hráči aj tí, ktorí si prišli skôr zabehať než predvádzať futbalové umenie. Dokonca nechýbala ani medzinárodná účasť.

„Bežte tak, aby ste dosiahli víťazstvo.“
(1 Kor 9,24)

S touto myšlienkou sa rozbehlo množstvo nôh, zaznelo mnoho povzbudení, niekoľko odvážnych streleckých pokusov a aj zopár úsmevných momentov. Výsledok zápasu si už možno nebude každý pamätať, no na čom sa zhodneme, je to, že napokon zvíťazili všetci.

Bol to opäť jeden z tých dní, na ktoré sa spomína ešte dlho. Deň plný smiechu, rozhovorov, piesní, dobrej nálady a vzájomnej blízkosti. Deň, počas ktorého sme si opäť pripomenuli, aký veľký dar je spoločenstvo.

„Ak jeden padne, druhý ho zdvihne.“
(Kaz 4,10).

Pojedlo sa, pospievalo sa, zahralo sa, porozprávalo sa a domov sme odchádzali s plnými žalúdkami, unavenými nohami a spokojnými srdciami.

Už teraz sa tešíme na ďalšie podobné stretnutia. Veríme, že ich bude ešte veľa a že pri nich privítame aj ďalších priateľov. Preto pozývame všetkých, ktorí majú radi dobrú spoločnosť, úprimné rozhovory, radosť a spoločne strávený čas, aby sa nabudúce pridali k nám. Tešíme sa, že budeme môcť spolu vytvárať ďalšie krásne spomienky a zdieľať radosť, ktorú prináša pravé spoločenstvo.

(Katarína Kabová)