(podľa svedectva br. Jiřího Bauera z roku 1997)

V septembri 1990 ma Pán priviedol spolu s manželkou do Serede. Prisťahovali sme sa sem z českého Sokolova za dcérou, ktorá tu bývala. Pomery v tomto vyše 20-tisícovom meste sme čiastočne poznali, lebo sme občas za dcérou chodili. V meste má na duchovný život veľký vplyv katolícka cirkev, ale je tam i malý zbor metodistov a teraz pribudla hŕstka adventistov.

Prvé semienka adventného posolstva prichádzali do Serede z Trnavy, no napriek tomu sme boli s manželkou Ruženkou asi prvými adventistami v Seredi. Božiu pravdu sme spoznali už pred takmer 20 rokmi v Čechách – nie div, že sme túžili po tom, aby nás bolo v Seredi viac, ba čo viac, aby sme tam mali vlastný zbor. Do Trnavy, kam sme chodili na sobotné pobožnosti, to síce nie je ďaleko (15 km), a dobre sme sa tam cítili, ale modlili sme sa k Pánu Bohu za zbor v Seredi. A milostivý Boh naše túžby a modlitby vypočul. Dnes máme po 6 rokoch už vlastnú 13-člennú skupinu adventistov. Ďakujeme Ti za to, Bože náš verný.

Cesta k založeniu vlastnej skupiny CASD v Seredi nebola ľahká. Za pomoci sestier a bratov (najmä mládeže) z Trnavy sme už začiatkom roka 1994 (24.-25.1.1994) využili príležitosť na evanjelizáciu. Keď v kine v Seredi premietali americký film o živote Ježiša Krista, pozvali sme prítomných ústne, pozvánkami či plagátmi na prednášku pod názvom „Chcete vedieť viac o druhom príchode Ježiša Krista?“ Zabezpečili sme ju na 27.1.1994 v sále kultúrneho domu v Seredi, kde prednášal kaz. CASD br. Emanuel Duda. So spevom na nej vystúpili aj bratia a sestry z Trnavy, ktorí tiež ponúkali adventnú tlač. Účasť bola, žiaľ, menšia (katolícky pán farár varoval v kostole cirkevníkov pred návštevou), ale aj tak sa na následný biblický kurz prihlásilo päť záujemcov, medzi nimi naši terajší bratia a sestry (Š. Tagaj, R. Bleščák, Ľ. Juriga M. Tagajová). Kurz viedol kaz. br. Ján Kaba, ktorého obetavo jedenkrát v týždni vozili autom manželia Šimúnkoví z Trnavy. Trval celý rok (do 31.3.1992) a konal sa v miestnej škole. Pravdaže, vyskytli sa aj problémy  a bratov a sestry bolo treba i povzbudiť pastoračnými návštevami v rodinách. Kurz nás všetkých nielen duchovne obohatil, ale aj zblížil – boli sme už ako rodina. Dopomohol k tomu aj kurz nemčiny, ktorý som s Božou pomocou viedol, a tiež návštevy pobožností v trnavskom zbore, kde nás vždy s veľkou láskou privítali.

Podanú Božiu ruku sme videli i v tom, keď sa br. Róbert Bleščák rozhodol ísť so mnou na evanjelizačný kurz pre laikov do B. Bystrice. Kurz organizovalo Slovenské združenie v dňoch 6.-15.11.1992. Br. Bleščák tu prežil duchovné prebudenie a upevnil si svoje spojenie s Pánom. Začal už pravidelne v sobotu navštevovať zhromaždenia v Trnave a zanedlho sa rozhodol ako prvý zo Serede (11.6.1993) pre krst. Brat Štefan Tagaj tak urobil ešte skôr, 12.3.1993, a podaním ruky bol prijatý za člena CASD v trnavskom zbore (predtým bol ako metodista už pokrstený). O rok neskôr sa pre krst rozhodli aj manželia Ľubomír a Jana Jurigovci a manželka br. Bleščáka – Daniela.

V roku 1994 nás bolo v Seredi už osem adventistov (4 manželské páry) a mohli sme pomýšľať i na založenie vlastnej skupiny. Veľká je milosť Božia, veľká je jeho láska a milosrdenstvo. Ďakujeme ti, že si vyslyšal naše túžby a modlitby.

Nie nám, ó Hospodine, nie nám, ale menu svojmu dať česť, za svoju milosť a vernosť. – Žalm 115,1

Dňa 5.11.1994 sa v Seredi po prvýkrát konala v sobotu pobožnosť, a to v byte br. R. Bleščáka (br. J. Bauer je v hornom rade s okuliarmi, jeho manželka Ruženka celkom vpravo).

Krátko na to sme sa pri príležitosti modlitebného týždňa schádzali v jednotlivých rodinách na modlitbách. Boli sme si už veľmi blízki. Cítili sme, ako sa nás zmocňuje Kristova láska a ako nás navzájom spája. Dňa 1.4.1995 sme za pomoci br. Š. Tagaja uskutočnili v sereďskej modlitebni metodistov  veľké evanjelizačné zhromaždenie. Prišiel k nám celý trnavský zbor a priatelia zo Serede – bola nás tam plná modlitebňa.

O pol roka neskôr sa opäť konalo takéto zhromaždenie v kultúrnom dome. Kázal znovu br. kaz. E. Duda a ohlásil sériu prednášok na tému „Istota v neistom svete“. Prednášky sa konali trikrát do týždňa a trvali od 2.2. do 6.3.1996. Po nich nasledoval biblický kurz zo Zjavenia Jána a z proroctiev Daniela. Hoci sa z tohto kurzu dali pokrstiť len dvaja (ses. D. Holbíková a br. Jordán Šiška), veríme, že zasiate semeno bude klíčiť ďalej. Počet členov v Seredi sa zvýšil na 10.

V druhom polroku 1996 sme sa každú sobotu začali pravidelne zhromažďovať k sobotným pobožnostiam a k sobotnej škole v kultúrnom dome. Sme vďační Pánovi, že k nám vysielam br. kazateľov (A. Oravca, B. Kerna, E. Dudu, J. Kabu) a laických kazateľov (P. Čergeľa, D. Dubovského, M. Kerna, J. Henischa a ďalších). Bratovi Jarkovi Kabovi z Trnavy, ktorý k nám ochotne prichádza každú sobotu s manželkou Beátkou, ďakujeme za doprevádzanie náboženských piesní na husliach. Ďakujeme zboru v Trnave za pomoc, za dodávanie adventnej tlače a za všestrannú starostlivosť. Sme vďační Pánu Bohu za to, že vzbudil v trnavských bratoch a sestrách ochotné srdcia a že ich viedol k tomu, aby nám pomáhali a povzbudzovali nás.

ZALOŽENIE SKUPINY CASD V SEREDI – 21.1.1997

Bola to Božia pomoc, ktorá spôsobila, že sa dňa 21.1.1997 naša túžba mať v Seredi samostatnú skupinu adventistov splnila. V tento pre nás pamätný deň sa  v sále kultúrneho domu v Seredi konalo slávnostné sobotné zhromaždenie, na ktorom predseda Slovenského združenia br. Ján Muráň vyhlásil založenie skupiny v Seredi. Skupina má 13 členov, lebo k nám pribudla ses. O. Jakabovičová a manželia Jarko a Beátka Kaboví z Trnavy, ktorí budú skupine v Seredi pomáhať i naďalej.

Na zhromaždenie k nám opäť prišiel celý trnavský zbor a priatelia zo Serede, takže sa sála kultúrneho domu zase zaplnila. Spoločnú sobotnú školu viedol kaz. br. B. Kern, Božím Slovom doobeda i poobede poslúžil br. Ján Muráň. So spevom a básňami viackrát vystúpila mládež a deti z Trnavy a zo Serede. S históriou vzniku skupiny prítomných po obedňajšom sobotnom občerstvení oboznámil br. Jiří Bauer a príjemne prekvapila i dychovka, zložená zo starších bratov z Trnavy a zo Serede. Všetko to počas celej soboty prebiehalo v mimoriadne srdečnej, príjemnej a určite Bohu milej atmosfére. Bola to požehnaná sobota, ktorá sa nám mnohých natrvalo vryla do pamäte. Boli to nezabudnuteľné chvíle a vďaka ti, Bože náš verný, za ne. Vďaka Ti za to, že si sa k nám priznal a pomohol si nám k skupine.

Viďte, akú lásku dal nám Otec, aby sme sa menovali dietkami Božími, a nimi sme. Preto nás svet nezná, že nepoznal Jeho. Milovaní, teraz sme dietkami Božími, a ešte nevyšlo najavo, čím budeme. Vieme, že keď vyjde najavo, Jemu budeme podobní, lebo ho uvidíme takého, aký je. – 1 Jána 3,1.2

(z kroniky Trnavského zboru CASD, zapísal br. Pavol Čomaj)