Básne

Na vlásku (báseň)

.
Videl som život. Ešte žil.

  A cez kríž hľadel z brala.

      Stekali kvapky z jeho žíl

          a smrť už pri ňom stála.  More >

Z. Jungová: Narodil sa človiečik (báseň)

.
VĎAKA  TEBE Z ÚPRIMNOSTI, PANE

NARODIL SA ČLOVIEČIK, RADOSTNE:

Dobroreč moja duša HOSPODINOVI
tomu obetavému Spasiteľovi
čo z hlbokej jamy vyslobodzuje
novú nádej do ďalších dní daruje More >

Z. Jungová: Večer v kresle (báseň)

.
Tma okno izby postupne zastrela
     a koniec dňa mi mlčky ohlásila

          Pane, prichádzaš tak ticho a nepozorovane
               to rozhodnutie je potom iba na mne,
                   či prisadnem si k Tebe do kresla…
                       A potom tá vrúcna chvíľa prišla More >

Z. Jungová: Duša kričí – mlčí? Neprepínaj, praskne! (báseň)

.
Ako struna napnuté sme každý deň

     žijeme hekticky a instantne preň

         rýchlo a veľa treba reagovať

             nevieš, kde správne riešenie hľadať. More >

Z. Jungová: Novoročná (báseň)

.

Vyber si ma v tomto roku

     a ja dám istotu tvojmu kroku

          Navráť sa ku mne celým svojím srdcom

                   veď som ti Spasiteľom, Sudcom. More >

Z. Jungová: On prichádza (báseň)

.

Aký je dnes deň? A ako ho prežijem?
     Vieš čo?: Vzpriam sa a sústreď
          svoju pozornosť: ON PRICHÁDZA!
               Tak teda: Vystri sa a zameraj svoj pohľad
                    tým smerom, ODKIAĽ PRICHÁDZA!

. More >

Z. Jungová: Sobota (báseň)

Poďakovanie sa svojmu Stvoriteľovi
Odovzdanie srdca Obetavému Záchrancovi.

Pripojiť sa k spevu anjelov oslavnému
vzdať úprimnú chválu Bohu večnému.

Neviditeľnú vieru viditeľne prejaviť
     s ostatnými do chrámu času vstúpiť. More >

Z. Jungová: Živej vody sa napi / Jesenný večer (báseň)

.

Prišiel večer tichý, jesenný

               a ja sa pýtam opäť a zas

                       To isté trápilo ma aj vlani.

                               Ako počuť Tvoj, Bože, hlas? More >

Věra Gajdošíková: Ať… (báseň)

.
Ať se budoucnosti bojíš –

     ať víc padáš, nežli stojíš –

          ať se třeba země chvěje –

               žít se nedá bez naděje… More >

Z. Jungová: Rastlinka (báseň)

Kto uveril tomu, čo sme hovorili z počutia?
Komu sa zjavilo rameno Hospodina?
Vyrástol pred ním ako výhonok, ako koreň zo suchej zeme.
Nemá podobu ani krásu, aby sme na neho hľadeli,
ani výzor, aby sme po ňom túžili.
.
Opovrhnutý a opustený ľuďmi, muž bolestí,
ktorý poznal utrpenie, pred ktorým si zakrývajú tvár,
opovrhnutý, a my sme si ho nevážili.
Naozaj, on niesol naše choroby a naše bolesti ho obťažili.
My sme si mysleli, že je ranený, Bohom doudieraný a opovrhnutý.
On však bol prebodnutý za naše hriechy, zdrvený za naše neprávosti.
Trest, ktorý nám priniesol pokoj, spočinul na ňom
a pre jeho rany sa nám dostalo uzdravenie.
.
(Izaiáš 53,1-5)

  More >