Je sobota určená len pre Židov, alebo pre celé ľudstvo?

Sobota bola ustanovená Bohom už pri stvorení sveta, dávno predtým, než vznikol židovský národ. V 1Moj 2,2–3 sa píše, že Boh siedmeho dňa odpočíval a tento deň posvätil.

² A Bôh dokonal siedmeho dňa svoje dielo, ktoré činil, a odpočíval siedmeho dňa od všetkého svojho diela, ktoré učinil. ³ A Bôh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ňom si odpočinul od všetkého svojho diela, ktoré stvoril Bôh činiac.

Tým určil všeobecný vzor práce a odpočinku pre celé ľudstvo. V tom čase existovali iba Adam a Eva – neboli žiadne národy ani Izraeliti – čo jasne ukazuje, že sobota bola daná všetkým ľuďom.

Ježiš túto univerzálnu pravdu potvrdil slovami u Mk 2,27:

²⁷ Sobota je učinená pre človeka a nie človek pre sobotu,…

Použité slovo človek (grécky anthrópos) označuje celé ľudstvo, nie iba Židov. Rovnako ako manželstvo bolo ustanovené pri stvorení pre všetkých ľudí, aj sobota bola stvorená ako požehnanie pre celé ľudstvo.

Hoci sa sobota neskôr stala znamením zmluvy medzi Bohom a Izraelom (2Moj 31,12–17),

¹² A ešte povedal Hospodin Mojžišovi a riekol: ¹³ A ty hovor synom Izraelovým a povedz: A však mojej soboty budete ostríhať, lebo je to znamením medzi mnou a medzi vami po vašich pokoleniach, aby sa vedelo, že ja som Hospodin, ktorý vás posväcujem. ¹⁴ A budete ostríhať sobotu, lebo vám je svätá; kto by ju poškvrnil, istotne zomrie, lebo ktokoľvek by v nej robil nejakú prácu, tá duša bude vyťatá zprostred svojho ľudu. ¹⁵ Šesť dní sa bude robiť práca, a v siedmy deň je sobota odpočinutia, sväté Hospodinovi. Každý, kto by robil nejakú prácu v sobotný deň, istotne zomrie. ¹⁶ Preto budú synovia Izraelovi ostríhať sobotu tak, aby svätili sobotu po svojich pokoleniach večnou smluvou. ¹⁷ Je to znamením medzi mnou a medzi synmi Izraelovými na veky; lebo šesť dní činil Hospodin nebesia a zem a siedmeho dňa prestal a oddýchol si.

neznamená to, že bola určená výlučne Izraelitom. Adam a Eva neboli Izraeliti, rovnako ani Lukáš či pohania, ktorým kázal apoštol Pavol – a predsa Biblia sobotu uznáva aj pre nich. Izrael bol povolaný, aby chránil a zachovával už existujúce Božie ustanovenie. Biblia navyše jasne ukazuje, že zahrnutí boli aj pohania – prorok Izaiáš hovorí o cudzincoch, ktorí zachovávajú sobotu a sú Bohom prijatí (Iz 56,2–7):

² Blahoslavený človek, ktorý to činí, a syn človeka, ktorý sa toho drží, ktorý ostríha sobotu, aby jej nepoškvrňoval, a ktorý ostríha svoju ruku, aby neučinila ničoho zlého! ³ Nech tedy nepovie syn cudzinca, ktorý sa pripojil k Hospodinovi, vraj doista ma oddelí Hospodin od svojho ľudu. Ani nech nepovie kleštenec: Hľa, ja som suchý strom! ⁴ Lebo takto hovorí Hospodin o kleštencoch, ktorí budú ostríhať moje soboty a vyvolia si to, čo sa mne ľúbi, a budú sa držať mojej smluvy: ⁵ Dám im vo svojom dome medzi svojimi múrami miesto a meno, lepšie nad synov a nad dcéry; dám mu večné meno, ktoré nebude vyhladené. ⁶ A synov cudzinca, ktorí sa pripoja k Hospodinovi, aby mu svätoslúžili a milovali meno Hospodinovo súc mu za služobníkov, každého, kto bude ostríhať sobotu, aby jej nepoškvrňoval, a tých, ktorí sa budú držať mojej smluvy, ⁷ tých všetkých dovediem na vrch svojej svätosti a obradujem ich v dome svojej modlitby; ich zápalné obeti a ich bitné obeti mi budú príjemné na mojom oltári, lebo môj dom sa bude volať domom modlitby u všetkých národov.

Biblia nikdy nepoužíva výraz „židovská sobota“. Namiesto toho ju nazýva „sobotou Hospodina“ (2Moj 20,10; Iz 58,13).

¹⁰ Ale siedmy deň je sobota Hospodina, tvojho Boha.

 

¹³ Ak odvrátiš svoju nohu od soboty, aby si nečinil toho, čo sa tebe ľúbi, v deň mojej svätosti; ale nazovieš sobotu rozkošou, svätú Hospodinovu ctenou,

Lukáš, ktorý bol pohan, často rozlišoval veci typicky židovské, no napriek tomu nikdy nepoužil výraz „sobota Židov“, hoci o sobote písal opakovane. To zdôrazňuje jej všeobecný význam.

Ježiš je podľa Písma Stvoriteľom sveta (Jn 1,1–3; Kol 1,16),

¹ Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Bôh. ² Ten, to Slovo bolo na počiatku u Boha. ³ Všetko povstalo skrze neho, a bez neho nepovstalo ani jedno z toho, čo povstalo.

 

¹⁶ lebo v ňom je stvorené všetko, všetko, čo je v nebesiach i čo je na zemi, viditeľné i neviditeľné, buď tróny buď panstvá buď kniežatstvá buď vrchnosti, to všetko je stvorené skrze neho a cieľom neho,

a teda aj Tým, kto sobotu ustanovil. Preto mohol povedať, že je „Pánom soboty“ (Mk 2,28).

²⁸ takže Syn človeka je pánom i soboty.

Ak patrí Jemu, je správne, že sa nazýva „Pánovým dňom“ (Zj 1,10),

¹⁰ Bol som v duchu v deň Pánov a počul som za sebou veľký hlas ako hlas trúby,

pričom Biblia takto neoznačuje žiadny iný deň. V Desatore Boh nazýva sobotu „sobotou Hospodina“ a „svojím svätým dňom“.

Sobota nie je dočasným obradným predpisom ani tieňom budúcich vecí. Bola ustanovená pred vstupom hriechu do sveta, na rozdiel od obradných zákonov a výročných sviatočných sobôt, ktoré ukazovali na Krista a boli naplnené Jeho smrťou (Kol 2,14–17; 3Moj 23).

¹⁴ vymažúc písmo, napísané proti nám, záležajúce v rôznych nariadeniach, ktoré bolo proti nám, a vzal ho z prostredku pribijúc ho na kríž ¹⁵ a odzbrojac kniežatstvá a vrchnosti vystavil ich verejne na odiv víťazosláviac nad nimi v ňom. ¹⁶ Tedy nech vás nikto nesúdi pre pokrm alebo nápoj alebo pre nejaký sviatok alebo novmesiac alebo pre soboty, ¹⁷ čo všetko je tôňou (ekum.: tiene) budúcich vecí, ale telo je Kristovo.

Písmo jasne rozlišuje medzi týmito obradnými sobotami a týždennou sobotou siedmeho dňa, ktorá je súčasťou Božieho morálneho zákona.

Biblické dejiny dosvedčujú jej nepretržitosť:

• Mojžiš učil zachovávanie soboty, manna v sobotu nepadala,
• Ježiš v sobotu vyučoval a konal skutky milosrdenstva, po ukrižovaní v sobotu odpočíval v hrobe. Dokonca hovoril o zachovávaní soboty v budúcnosti, keď predpovedal zničenie Jeruzalema (Mt 24,20), čo sa malo stať dávno po Jeho vzkriesení.

²⁰ Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo v sobotu,

• apoštoli – vrátane Pavla – kázali v sobotu Židom aj pohanom.

ZHRNUTIE

• Sobota bola ustanovená pri stvorení sveta (1Moj 2,2–3), skôr než existoval akýkoľvek národ – Adam a Eva boli jediní ľudia.
• Ježiš povedal: „Sobota je ustanovená pre človeka“ (Mk 2,27) – človek znamená celé ľudstvo, nie iba Židov.
• Sobota bola daná rovnako ako manželstvo – oboje vzniklo v Edene a nik neverí, že manželstvo je len pre Židov.
• Biblia ju nikdy nenazýva „židovská sobota“, ale „sobota Hospodina“ (2Moj 20,10; Iz 58,13).
• Zahrnutí sú aj pohania; Iz 56,2–7 hovorí o cudzincoch, ktorí zachovávajú sobotu.
• Ježiš je Pánom soboty (Mk 2,28), lebo On sám ju ako Stvoriteľ ustanovil (Jn 1,1–3).
• Sobota nie je obradný tieň – vznikla pred hriechom, na rozdiel od výročných sviatočných sobôt (Kol 2,14–17; 3Moj 23).
• Mojžiš, Ježiš aj apoštoli sobotu zachovávali a Pavol ju kázal aj pohanom.
• Ježiš hovoril o zachovávaní soboty aj po svojom vzkriesení (Mt 24,20).
• Neexistuje žiadne biblické prikázanie, ktoré by nahrádzalo sobotu nedeľou.

Siedmy deň – sobota – je Boží dar
pre celé ľudstvo, od stvorenia až dodnes.

Siedmy deň – sobota – má svoj pôvod v Edene, bol požehnaný a posvätený Bohom, potvrdený Kristom a zachovávaný veriacimi zo všetkých národov. Je darom Boha pre celé ľudstvo, nie ustanovením obmedzeným na jeden národ.

Sobota je 20. vieroučný bod Cirkvi adventistov siedmeho dňa.