V 16. storočí kosila Európu morová epidémia. V auguste 1527 zasiahla aj Lutherovo mesto Wittenberg. Mnoho občanov v snahe zachrániť si život z mesta ušlo. Saský kurfist Johan Fridrich Martinovi Lutherovi rozkázal, aby mesto okamžite opustil. Ale Martin Luther sa rozhodol ostať a slúžiť trpiacim.

Neskôr napísal jeden nemecký kazateľ Lutherovi list, v ktorom sa ho pýtal, ako by sa mal pastor zachovať v takýchto situáciách. Lutherova odpoveď môže dnes inšpirovať aj nás:

Budem prosiť Pána Boha, aby nás milostivo ochránil. Potom dymom vydenzifikujem miestnosť, aby som pomohol vyčistiť vzduch, nasadím si a požijem lieky. Vyhnem sa miestam a osobám, kde moja prítomnosť nie je potrebná, aby som sa nenakazil a aby som prípadne nezamoril a nenakazil ostatných a nespôsobil im smrť kvôli vlastnej nedbalosti. Ak si Boh bude želať, aby si mal vzal, určite si ma nájde. Ja som urobil všetko, čo sa odo mňa očakávalo a tak nie som zodpovedný za vlastnú smrť ani smrť tých druhých. Ale ak ma môj sused bude potrebovať, nebudem sa brániť navštíviť to miesto ani človeka. Pôjdem tam dobrovoľne. Urobím to s vierou, ktorá vyviera z bázne pred Bohom. Nie je to nepremyslené, ani ľahkomyseľné ani tým nepokúšam Pána Boha.“

Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, démonov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte. – Evanjelium podľa Matúša 10,

Ak preukážeš ľuďom službu, bude to zároveň služba pre teba samého. – arménske príslovie