Tieto tri veci sú mi podivné, vlastne štyri, čo nechápem: cestu orla na nebi, cestu hada po skale, cestu lode po morskej hlbine a cestu muža k dievčaťu. (Príslovie 30,18.19)

Orol je živá „stíhačka“. Rúti sa k zemi rýchlosťou cyklónu. Je vyzbrojený zahnutým zobákom a pazúrmi ostrými ako britva. V hniezde však musí dávať pozor, aby nimi nerozmliaždil svoje mláďatá. Orol je lovec, rybár a zlodej. Je symbolom vznešenosti, moci a elegancie. Nie div, že biblický pisateľ nedokázal pochopiť úchvatnú krásu orlieho letu.

Niektoré orly majú rozpätie krídel viac ako 2,5 metra, takže nimi môžu chrániť svoje vyliahnuté mláďatá. Dávid použil v žalmoch podobný obraz. Napísal, že sa ukrýva pod Božími krídlami ako mláďa pod krídlami orla. Aj my potrebujeme byť ukrytí v tôni Božích krídel. Božia milosť – podobne ako orlie krídla – poskytuje útočisko tým, ktorí opúšťajú svoje hriechy bez ohľadu na to, ako hlboko klesli.

Motív skrýše pod Božími krídlami nachádzame v niekoľkých ďalších žalmoch:

„Chráň ma ako zrenicu oka! Skry ma v tôni svojich krídel.“ (Ž 17,8)

„Bože, aká vzácna je tvoja milosť! Ľudia sa utiekajú do tône tvojich krídel.“ (Ž 36,8)

„Zmiluj sa nado mnou, Bože! Zmiluj sa nado mnou, lebo k tebe sa utieka moja duša a v tôni tvojich krídel nachádzam útočisko, kým nepominie pohroma.“ (Ž 57,2)

„Kiež v tvojom stane bývam naveky, kiež som pod ochranou tvojich krídel.“ (Ž 61,5)

„Peruťou svojou ťa prikryje, útočisko nájdeš pod jeho krídlami, štítom a úkrytom je jeho vernosť.“ (Ž 91,4)

Božie krídla poskytujú láskyplnú starostlivosť, milosť a úkryt. Orlie krídla umocňujú túto pravdu pozoruhodným spôsobom: orlí otec učí mláďatá lietať tak, že ich na svojom chrbte vynesie do veľkej výšky. Potom nakloní krídla a necháva mláďa padať k zemi. Mláďa trepe krídlami a zmieta sa vo vzduchu. Kým však stihne dopadnúť na zem, orlí otec zletí pod neho, zachytí ho na svojich krídlach a opäť vynesie do výšky. Nezáleží na tom, ako hlboko sme klesli, Boh „lieta“ rýchlejšie. Náš pád použije na to, aby nás naučil lietať. Ak sa kajáme, Boh nás v našom „páde“ zachytí a my mu budeme bližšie ako pred samotným pádom!

Skupina Koráb spieva v piesni
Chcem vždy Pána oslavovať (Spievajme Hospodinovi, pieseň č. 41):

hudobné video o k piesni nájdete TU

Ellen Whiteová píše:

„Alpského orla búrka niekedy zrazí do úzkej horskej strže. Mraky obklopia tohto mocného vtáka a ich temné masy ho oddelia od slnečných výšav, ktoré urobil svojím domovom. Jeho úsilie o únik sa zdá márne. Trepoce silnými krídlami a jeho škrekot sa odráža od strmých skalných stien. Napokon sa s víťazným výkrikom vyrúti nahor, preráža mraky a opäť sa ocitá v jasnom slnečnom svite, kým temno a búrka zostávajú hlboko pod ním. Aj nás môžu obklopovať ťažkosti, znechutenie, temnota, falošnosť a nespravodlivosť. Túto mrákavu nevieme rozohnať a márne bojujeme s okolnosťami. Je len jediná úniková cesta. Hmla a mrákava sa držia pri zemi, ale nad oblakmi žiari Božie svetlo. Na krídla viery sa môžeme dostať do slnečnej žiary jeho prítomnosti.“ (Ellen Gould Whiteová: Výchova. Martin, Advent-Orion)

A na záver ešte jeden povzbudzujúci verš:

„Ale tí, čo očakávajú Hospodina, dostávajú novú silu, vznášajú sa na krídlach ako orly, bežia, a neslabnú, chodia, a neustávajú.“ (Izaiáš 40,31)

Orla, to nádherné stvorenie, môžeme vnímať ako symbol Božej ochrany, starostlivosti, výchovy a novej sily.