Apollo (kázeň)

Napísané , autor:

Verš pred kázňou:

1 Kor 3,23: „… vy ste však Kristovi a Kristus je Boží.“

Motto letu Apolla 11 znelo:

„Prišli sme v mieri v mene celého ľudstva.“

Bolo vyryté na plakete, ktorú nechali na Mesiaci. Pristáli 20.7.1969 pri Mori pokoja. Neil Armstrong a Buzz Aldrin našli na Mesiaci tichú a pokojnú scénu. Prečo? Lebo tam ešte neboli ľudia, ktorý by ten pokoj narušili! Žijeme vo svete nepokoja a konfliktov. Reportér Gustave Valbert píše v novinovom článku v Moscow Gazette, že od roku 1496 pr. Kr. do roku 1861 po Kr. bolo za 3358 rokov len 227 rokov mieru a až 3130 rokov vojny, inak povedané na každý rok mieru pripadalo 13 rokov vojny. Za posledné tri storočia došlo k 286 vojnám len v Európe. Dodal, že od roku 1500 pr. Kr. bolo viac než 8000 mierových zmlúv, ktoré mali zostať v platnosti navždy, ale trvali v priemere len 2 roky.

Kol 3,15: A pokoj Kristov nech rozhoduje vo vašich srdciach, veď preň ste boli povolaní v jednom tele. A buďte vďační!

Našli ste už kresťanskú skupinu, ktorá nemá žiadne problémy? Ak áno, nepridávajte sa k nej: každý človek má svoje vlastné slabosti a chyby a nakoľko cirkev pozostáva z nedokonalých ľudí, každá bude mať problémy. Mal ich aj korintský zbor. A Apollo bolo – či skôr BOL – aj tam.

Skutky 18 (2. Pavlova misijná cesta – Atény a Korint (Sk 17,16-18,22))

Skutky 18 – 1 Potom sa rozlúčil s Aténami a prišiel do Korintu. 2 Tam našiel istého Žida, menom Akvila, pôvodom z Pontu, ktorý nedávno prišiel z Itálie, a jeho manželku Priscillu. Obaja prišli preto, lebo na základe Klaudiovho nariadenia museli všetci Židia opustiť Rím. K nim sa teda pridal, 3 a keďže ovládal ich remeslo, ostal u nich bývať a pracovať. Boli totiž výrobcami stanov. …

Rímsky cisár Klaudius mal veľký vplyv na ranú cirkev. Okolo roku 48 po Kr. vyhnal všetkých židov z Ríma. Kresťania boli medzi nimi, lebo vtedy ich pokladali len za židovskú sektu. Medzi vyhnanými boli aj Akvila a Priscilla.

Na 2. Pavlovej misijnej ceste boli prvou zastávkou Atény, druhou Korint. Vtedy to bolo jedno z najvýznamnejších stredísk Rímskej ríše. Tu mu otvorili dvere židovskí manželia Akvila a Priscilla. Boli pohostinní a štedrí. Spájalo ich rovnaké remeslo – výroba stanov. Pavol sa u nich ubytoval a na živobytie si zarábal prácou. Títo manželia už boli kresťanmi, lebo Pavol ich nemenuje medzi veriacimi, ktorých pokrstil v Korinte (1 Kor 1,14).

Skutky 18 –  11 Usadil sa tam teda na rok a šesť mesiacov a kázal im Božie slovo. …  18 … Pavol tam zostal ešte mnoho dní. Potom sa však s bratmi rozlúčil a odplavil sa do Sýrie a s ním aj Priscilla a Akvila.  …. 19 Keď prišli do Efezu, nechal ich tam. … 21 … no pri rozlúčke povedal: Ak to bude Boh chcieť, znova sa k vám vrátim. A odplavil sa z Efezu.

Pavol zobral Akvilu a Priscillu so sebou do Efezu. Možno sa po problémoch s Gáliom bál ich tam nechať, lebo ich spájali s Pavlom. Takže Pavol navštívil Efez na konci svojej 2. misijnej cesty po Aténach a Korinte. Akvila a Priscilla sa rozhodli tam zostať, založiť si firmu a farmárčiť, až kým sa Pavol nevráti. A prichádza Apollo.

Skutky 18 – 24 Do Efezu prišiel istý Žid, menom Apollo, pochádzajúci z Alexandrie. Bol to výrečný muž a zbehlý v Písmach. 25 Apollo bol poučený o Pánovej ceste. Rozprával so zápalom a múdro; presne učil o Ježišovi, hoci poznal iba Jánov krst. 26 Začal smelo hovoriť aj v synagóge.  …

 

ALEXANDRIA

Apollo sa narodil v Alexandrii, meste nazvanom po Alexandrovi Veľkom. Nachádzalo sa v delte Nílu v Egypte. Bolo to 2. najväčšie mesto v Rímskej ríši, bolo známe svojím majákom na úzkom ostrove Faros, jednom zo siedmich divov antického sveta. Známe bolo aj jeho múzeum a knižnica s viac ako 700.000 zväzkami. V novozákonnej dobe tvorili židia asi jednu tretinu jej obyvateľov. Dá sa povedať, že Gréci mali tiež kvázi monoteistické náboženstvo a židia im mohli hovoriť o Jahvem. A zrejme tam boli židovské písma preložené 70 židovskými učencami do gréckej verzie, Septuaginty (= preklad 70 prekladateľov; hoci ich vlastne bolo 72: po 6 z 12 kmeňov Izraela), určenej pre alexandrijskú knižnicu.

Takže APOLLO bol

  • výrečný – logios. Toto slovo môže znamenať buď výrečný alebo učený. Apollo sa nejako dostal do kontaktu s evanjeliom a stal sa veriacim. Svoje schopnosti a talenty vložil celým srdcom do služby Bohu. Cesty ho priviedli až do Efezu, kde našiel semeno evanjelia zasiate Pavlom. Okamžite ho začal polievať: 1 Kor 3,6: „Ja som sadil, Apollo polieval, ale Boh dáva vzrast.“
  • horlivý – bol učený v Písmach a odhodlaný povedať o tom svojich spoluveriacim – židom. Hovoril a učil usilovne/presne. Mal dosť odvahy na to, aby vošiel do synagógy a kázal židom

Skutky 18 – 26… Keď ho počuli Priscilla a Akvila, ujali sa ho a ešte dôkladnejšie ho poučili o Božej ceste.

Apollov problém bol v tom, že kázal neúplné evanjelium. Jeho posolstvo siahalo po Jána Krstiteľa a jeho krst a tam sa zastavilo. Nevedel nič o Golgote, Kristovom vzkriesení a príchode Ducha Svätého na Turíce. Mal horlivosť, ale chýbali mu duchovné znalosti. Poznal zasľúbenia, ale nevedel nič o ich naplnení. Nevedel, že Krstiteľova zvesť o prichádzajúcom Mesiášovi sa naplnila. To, čo učil, nebolo nepresné alebo neúprimné, len neúplné. Na Akvilu a Priscillu urobil veľký dojem, ale okamžite odhalili chybu v jeho kázaní. Nakoľko mali takt, nenaprávali ho na verejnosti, ale zrejme ho pozvali k sebe domov a doplnili znalosti v jeho poznaní, povedali mu o Kristovi a o príchode Sv. Ducha. Aj toto svedčí o Apollovej pokore. Už mal za sebou úspešnú a plodnú službu, ale bol ochotný nechať sa poučiť (a ešte k tomu aj ženou).

Rim 10,1-4: „Bratia, túžba môjho srdca a prosba k Bohu za nich je, aby boli spasení. Veď im môžem dosvedčiť, že sú plní horlivosti za Boha, ale bez pravého poznania. Pretože nepoznajú Božiu spravodlivosť a usilujú sa uplatniť svoju spravodlivosť, nepodrobili sa Božej spravodlivosti. Veď cieľom zákona je Kristus, aby spravodlivosť dosiahol každý, kto verí.“

Apollo robil prípravu pre Krista, ale netešil sa z účasti v Ňom.

A čo my? Je to tak, že poznáme:

  • odpustenie hriechu, ale nie víťazstvo nad ním?
  • spásu v Kristovi, ale nie život v Ňom?
  • pôsobenie Ducha Svätého, ale nie naplnenie Ním?
  • vieme o Ježišovi Kristovi, ale nepoznáme ho ako Pána?

Apollo tento prechod od prípravy k účasti zvládol. A tak sa stalo, že muž, ktorý mal meno gréckeho boha (bol synom najvyššieho boha Dia), sa stal hlásateľom pravého Boha.

Poučenie 1:

Mali ste na svojej duchovnej ceste niekoho (kazateľa, učiteľa sobotnej školy alebo priateľa), ktorý vás vyzval, aby ste išli ďalej, než by ste boli išli sami? Niekoho, kto Vás povzbudil? A možno niekto potrebuje povzbudenie od vás. Hľadajme nerealizovaný potenciál v ľuďoch okolo seba. Apollos vďaka Akvilovi a Priscille pochopil význam kresťanského krstu ako ďalšiu fázu po Jánovom krste a mohol sa vrátiť do synagógy, aby dopovedal židom zvyšok príbehu. A možno, že niekto potrebuje, aby sme mu povedali, čo robí zle. Nie je dobrým priateľom ten, kto chváli, ale necháva nás ísť ďalej po zlej ceste.

Poučenie 2‚:

Aby si Boh mohol Apolla použiť, musel sa posunúť na ďalšiu úroveň. Musel rásť. Niektoré veci jednoducho nemôžeme robiť a niektoré budúce boje nemôžeme vyhrať, kým nedovolíme Bohu, aby nás posunul na ďalšiu úroveň.

Skutky 18 – 27 Keďže Apollo chcel prejsť do Achájska, bratia ho povzbudili a napísali učeníkom, aby ho prijali. Keď ta prišiel, veľmi pomohol tým, čo vďaka milosti uverili. 28 Rázne totiž vyvracal tvrdenie Židov, verejne dokazujúc pomocou Písem, že Ježiš je Mesiáš.

Apollo cítil volanie ísť do Achájska, najmä do Korintu. Jeho služba bola taká účinná, že veriaci v Efeze ho tamojším zborom veľmi odporúčali. Mal ohromné svedectvo a bol pripravený posunúť sa ďalej a kázať celé Božie Slovo. Ukazoval židom v synagóge, že ich zmýšľanie o Mesiášovi je nesprávne a robia zle, keď sú v opozícii proti Ježišovi a jeho nasledovníkom. Fungoval ako apologét, obhajca. Boh si ho mocne používal. Veriaci v Korinte boli vďační za jeho službu a priľnuli k nemu aj osobne. Do jedného celku si spájali kazateľa a evanjelium. No podľa správnosti má jeden celok tvoriť Boh a evanjelium. Kresťanská zvesť sa musí sústreďovať na osobu a prácu Krista. Kazateľ evanjelia sa musí menšiť, aby Ježiš Kristus mohol rásť. Kazateľ si musí byť vedomý ľudského sklonu príliš sa upnúť na osobu. Je len nástrojom, ktorý Ježiš poveril, aby prinášal dobrú správu.

Poučenie 3ƒ:

Apollo nám môže byť vzorom v tom, ako poznal Písma. Sme kresťanská diaspora zasadená medzi všetkými národmi zeme s poverením hlásať Ježiša Krista. A tiež chrániť stádo pred tým, aby bolo zvedené falošným určením. Sme povolaní, aby sme boli apologétmi, obhajcami, aby sme vedeli odpovedať tým, čo sa nás spýtajú na našu nádej a mohli im ju čo najlepšie vyložiť.

Je zaujímavé sledovať tu reťaz udalostí: Pavol ide do Korintu z Atén. Ubytuje sa u Priscillu a Akvilu, ktorých vykopli z Ríma, inak by tam neboli. V Korinte kvôli evanjeliu nastane rozruch a tak odtiaľ odchádzajú do a manželia zostávajú v Efeze. Tam mali príležitosť počuť tohto výrečného kazateľa Apolla a rozpoznať, že sa mu nedostáva poznania o smrti a vzkriesení Ježiša. A tak ho vzali nabok a doplnili mu repertoár. Pomohli Apollovi, ktorý ani nevedel, že ich potrebuje.

Poučenie „4:

Boh nemá žiadny problém zariadiť si veci tak, aby sa naplnil jeho plán. Vystavil Apolla informáciám, ktoré mu zmenili život. Aký je Váš príbeh? Kde ste začali? V ktorom bode ste pocítili Božie volanie? Povolal si Vás, lebo ste preňho cennejší než truhlice vzácnych šperkov a vo večnosti zaujmete svoje miesto vedľa Pavla, Akvilu, Priscilly a Apolla a všetkými svätými a tam uvidíte, ako Váš život zapadal do veľkej tapisérie vekov. A budete sa radovať, a všetka sláva pôjde Ježišovi.

Z Efezu šiel Apollo ďalej do Korintu, aby sa tam stal takým mocným vodcom, že sa zbor rozbil na frakcie, z ktorých jedna vravela: „My sme Apollovi.“ Prečítajme si o tom 1. liste Korintským:

1 Kor 1,10-17 –  10 Ale vás prosím, bratia, menom nášho Pána Ježiša Krista, žeby ste všetci hovorili jedno a to isté, a že by nebolo medzi vami roztržiek, ale aby ste boli dokonalí v jednej a v tej istej mysli a v jednej a v tej istej mienke. 11 Lebo mi je oznámené o vás, moji bratia, od domácich Chloy, že sú medzi vami zvady.

Dejiny kresťanstva sú plné sporov. V 2. kapitole Skutkov sa píše, že cirkev sa tešila krátkemu obdobu pokoja a mieru. Všetci obrátení boli tej istej mysle a milovali sa navzájom až tak, že sa vzdávali svojich majetkov pre spoločné blaho. No čoskoro sa tento ideálny stav zmenil a začali sa objavovať problémy. Aj vďaka kultúrnym, náboženským a názorovým rozdielom. V knihe Skutkov napr. riešili rozdeľovanie jedla a obriezku. Aj v 1. liste Korintským je ich neúrekom. Veriaci dôverujú svojej vlastnej múdrosti na úkor múdrosti druhých a boj za moju pravdu rozdeľuje cirkev. Budovanie cirkvi je dosť ťažké aj bez postáv nadživotnej veľkosti, ktoré plašia stádo. Cirkev v Korinte vychovávali dvaja z najväčších evanjelistov na svete: Pavol a Apollo. Ich nasledovníci sa navzájom nemuseli, nerešpektovali a vzdialili sa od seba. Spôsobilo to napätie v spoločenstve, zanedbávanie diela evanjelia, uškodilo menu cirkvi v komunite a zničilo nádej na možné zmierenie.

Prečo došlo k rozdeleniu v Korinte?

  • Zabudli na spoločný vzťah, ktorý majú všetci kresťania s Kristom.
  • Nesprávne chápali vzťah, ktorí by mali mať veriaci so svojimi učiteľmi.

Tí učitelia sú figúrky v debate. Čo sa Korintu týka, nič nenaznačuje, že sa zúčastňovali na týchto zvadách. Niektorí Korinťania si mysleli, že spása je výsledkom múdrosti, ktorú dostali od svojich učiteľov a teda učiteľ, ktorý ju prináša, musí byť najväčší zo všetkých učiteľov – inak by spása bola neúčinná. Hodnotu krstu spájali s tým, kto ich krstil. Apolla si zhromaždenie vyzdvihlo na minimálne rovnakú úroveň s apoštolmi.

Božia cirkev má odrážať Boží charakter. Aký je teda Boh?

  • súcitný
  • spravodlivý
  • milujúci, chráni utláčaných
  • má srdce pre chudobných a diskriminovaných
  • miluje ľudí
  • dal svojho Syna ako obeť za celé ľudstvo

Čo z tohto odzrkadľujeme? Odpoveď by nás nemala zmalomyseľniť, ale znovu správne nasmerovať naše zameranie.

Pavol nepoužíva svoju silu a autoritu apoštola Ježiša Krista, aby ich dal do laty, zviazal predpismi a príkazmi, ktoré by regulovali ich správanie. Prosí ich, aby sa vyhýbali sporom a združovaniu, ktoré by mohlo spôsobiť rozdelenie v cirkvi. Pristupuje k nim láskavo, nazýva ich bratia, čiže deti toho istého Otca, údy toho istého tela a účastníci tej istej milosti. Evanjelium nezávisí od argumentácie, filozofie alebo presvedčivej výrečnosti. Prosí v mene nášho Pána Ježiša Krista. Nehovoril vo vlastnom mene, nehľadal vlastnú odmenu, ale mal starosť o Kristovo meno a česť, ktorá by mohla byť týmto konfliktom poškodená.

Kristus by mal byť považovaný za zvrchovanú Hlavu a Vodcu cirkvi. Jeho nasledovníci by sa mali volať po ňom, nie po podriadených učiteľoch, a nemali by sa stavať pod ich zástavy. Napomína tých, ktorí sú zodpovední za rozdelenie a svár, ktorý vznikol v Korinte.

1 Kor 1,10-17 –  11 Lebo mi je oznámené o vás, moji bratia, od domácich Chloy, že sú medzi vami zvady.

Hovorí, že nemá len náznaky o ich sporoch a rozdelení, ale o celej záležitosti vie vďaka dôveryhodnému priateľovi, ktorý mu o tom napísal. Väčšina komentátorov sa zhoduje v tom, že Chloe je meno ženy. Horác a Martial spomína ženu tohto mena niekoľkokrát. Tá žena pravdepodobne žila v Korinte, bola členkou tamojšieho zboru a stála na čele majetnej rodiny. Obchodné záujmy spôsobovali, že jej zástupcovia cestovávali medzi Efezom a Korintom. Pavol píše tento list z Efezu, kde ho títo ľudia z domácnosti Chloe navštívili a povedali mu o tom, čo sa deje v korintskej cirkvi. Pavol nazval Chloe menom, čo naznačuje, že si ju váži. Chloe zrejme rozrušilo narastajúce nepriateľstvo a nepokoj, ktoré tam spôsobovali rozdelenie. Napísala apoštolovi a porozprávala mu o interných zvadách a rozdelení, o ktorých vedela. Neboli to teda žiadne klebety, ale správa od rodiny s dobrou povesťou, napísaná pre dobro cirkvi a na Božiu slávu. List Pavlovi bola možno posledná možnosť, ako situáciu vyriešiť. Keď Pavol spomenul meno svojho informátora, nie preto, aby dostal niekoho do problémov, ale skôr aby dovolil, aby zameranie bolo na PROBLÉME, nie na tom, KTO MU TO POVEDAL. Stalo sa Vám už, že Vás niekto bonzol a keď vás konfrontovali, dokázali ste myslieť len na jedno: kto to bonzol, a nie na samotný problém?

Apoštolovi písali aj samotní Korinťania (1 Kor 7,1/8/) a radili sa s ním o určitých témach, nepovedali však ani slovo o zmätku, ktorý sa medzi nich vkradol. Pavol si počínal múdro: menoval rodinu, aby naznačil, že nejde len o nejaké tvrdenie, ale nemenuje konkrétnu osobu, aby ju neohrozil.

12 A hovorím toto, že každý z vás hovorí: Ja som Pavlov, ja Apollov, ja Kéfašov a ja Kristov.

Africké príslovie hovorí:

„Keď sa bijú slony, udupú trávu.“

Korintský zbor sa rozdelil na frakcie:

  • „Ja som Pavlov“ – „Ideme v šľapajach muža, ktorý založil náš zbor, apoštola Pavla. To my sme naozaj na Božej strane!“
  • „Ja som Apollov“ – „Ideme v šľapajach muža, ktorý má veľkú moc a duchovné dary, je pôsobivý. TO my sme na Božej strane!“
  • „Ja som Kéfašov“ (Petrov) – „Ideme v šľapajach muža, ktorý je prvý medzi apoštolmi. Ježiš mu dal kľúče k nebeskému kráľovstvu a on je náš človek. Ideme v stopách samotného Ježiša. TO my sme naozaj na Božej strane!“
  • „Ja som Kristov“ – toto je Ježišova strana, ktorá vravela: „Vy ste takí telesní, idete len za ľuďmi. My ideme v šľapajach samotného Ježiša. My sme na Božej strane!“

Je možné, že Pavol použil tieto mená len ako príklady, aby chránil nevinných.

Vidíme tu, že aj tie najlepšie veci na svete sa môžu zvrhnúť a evanjelium spolu s jeho inštitúciami často upadá do konfliktu a bojov. Je to len smutný dôkaz porušenosti a skazenosti ľudskej prirodzenosti. Neraz sa stalo, že niekto chcel zbor obrátiť na SVOJ obraz a zničil každého, kto mu stál v ceste. Začiatok nejednoty bol možno nenápadný. Keď chceme, aby bolo niečo po našom, začneme zhromažďovať a verbovať druhých, aby boli na NAŠEJ STRANE. A je to tak, že keď sa dvaja dobre bavia a zamieša sa medzi nich tretí a začne sa na niečo sťažovať a byť negatívny, hoci aj s úsmevom na tvári, nakoniec sú tam negatívni všetci traja.

Niekedy ide o hlúposť: jednému je príliš teplo, inému príliš zima, inému tak akurát. Alebo hudba hrá príliš hlasno, príliš ticho alebo tak akurát. Niekedy stačí nastaviť termostat a je po probléme.

1 Kor 4,6 6 Toto však, bratia, vztiahol som na seba a na Apolla kvôli vám, aby ste sa na nás poučili: „Nič nad to, čo je napísané“, aby sa nikto jedným spomedzi nás nevystatoval proti druhému.

Jedno je isté: mali by sme si dať pozor, aby sme nestavali svojich kazateľov na piedestál, lebo sú to len ľudia. Sú to služobníci, ktorí žijú podľa svätého vyznania a povolania.

13 Či je Kristus rozdelený? Či azda bol Pavel ukrižovaný za vás? Alebo či ste pokrstení v meno Pavlovo? 14 Ďakujem Bohu, že som nikoho z vás nekrstil okrem Krispa a Gája, 15 aby niekto nepovedal, že som krstil vo svoje meno. 16 No, krstil som i dom Štefanov; viacej neviem, či som niekoho iného krstil. 17 Lebo ma Kristus neposlal krstiť, ale kázať evanjelium, a to nie v múdrosti slova, aby nebol vyprázdnený kríž Kristov.

Ešte pochabejšie než rozdeľovať Ježiša bolo sústreďovať sa na ľudí: Či azda bol Pavel ukrižovaný za vás? Alebo či ste pokrstení v meno Pavlovo? Je bláznovstvom zameriavať sa na niekoho iného než Ježiša.

Je napísané:

1 Kor 1,31: „… ten, kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi.“ No oni oslavovali ľudí, vraveli: „Ja som toho a ja zas toho.“ Ako jednotlivci zrádzali ducha jednoty a vyvolávali spor v mene svojich obľúbených učiteľov. Pavol nedovolí, aby mu lichotili, ani tí, čo si z neho urobili svojho favorita. Netešilo ho, že jeho meno spájajú s jednou zo skupín, pokladal to za urážku Boha.

Prečo sú spory v cirkvi zlé a škodia Kristovej veci?

  • Kristus sa javí ako rozdelený a roztrhaný na kusy. Ako môže byť 1 osoba hlavou niekoľkých odlišných a nesvorných tiel?
  • Sú závislí od ľudí, a mali by byť závislí od Krista. Tlieskali, keď evanjelium kázal ich favorit, ale k tomu istému evanjeliu mali odpor, keď ho kázal niekto iný.
  • Hoci aj človek neodpadáva od Kristovho učenia, ak je závislý od určitých učiteľov, opúšťa Krista.
  • Cirkev sa zameriava na spory, nie na to, čo je dôležité.

V korintskom zbore bol

  • Krispus (14. verš) vedúci synagógy, ktorý po počutí Pavla a uverení v Ježiša sa dal Pavlom pokrstiť.
  • Gájus bol veľmi štedrý a pohostinný muž a bol hostiteľom apoštola, kým bol v Korinte. Štefan bol podľa niektorých žalárnik, ktorý sa obrátil a Pavol ho pokrstil vo Filipách, ale teraz žil v Korinte. Jeden Gájus je spomínaní v Sk 19,29: „V celom meste zavládol zmätok, všetci sa hrnuli do divadla a strhli so sebou aj Pavlových spoločníkov Macedónčanov Gája a Aristarcha.“ Toto násilie tam vyvolal zlatník menom Demeter.

Niektorí boli oddaní Petrovi ako opozícii Pavla a Apolla, ktorých považovali za kazateľov – nováčikov, v porovnaní s Petrom, ktorý bol s Kristom od začiatku a videl jeho zázraky a počul jeho učenie – jeho prívrženci mali zrejme stále blízko k ceremóniám podľa zákona. Dnes možno iní kričia: „Ja som pápežov.“ Nemali by sme mať iného Otca alebo Pána a práve tak by sme sa nemali volať iným menom než Kristovým.

Pavlov nebol pôsobivého vzhľadu, ani výrečný ako Apollo. V 1 Kor 10,10 píše: „Hovorí sa, že moje listy sú prísne a silné, ale osobná prítomnosť slabá a reč úbohá.“ Vyžarovalo z neho majestátne svetlo a to, čo dosiahol bolo pôsobením Sv. Ducha. A to je dôležitejšie než ľúbivé a vyumelkované kázanie, plné šarmu a rétoriky, ktoré lahodí uchu.

Kristova skupina – bola síce za Krista, ale bola proti všetkým ostatným, aj proti kazateľom, boli múdrejší ako ich učitelia.

Niektorí vykladači si kladú otázku, či neboli v Korinte len 3 skupiny a slová „Ja som Kristov“ nepatria samotnému Pavlovi, ktorý nimi chce povedať: „Ja patrím Kristovi.“

Pavol kladie v 13. verši tri otázky:

  • Či je Kristus rozdelený?
  • Či azda bol Pavel ukrižovaný za vás?
  • Alebo či ste pokrstení v meno Pavlovo?

A na všetky očakáva zápornú odpoveď: Pavol, zakladateľ ich zboru, nebol ukrižovaný, a nárokovať si to nemohol ani Kéfaš a Apollo. Kristova sláva sa teda nemá deliť medzi ním a jeho služobníkmi, ani sa nemá trhať jednota tela, Kristus je stále jeden. Nebolo to tak, že by Pavol kázal jedného Krista, Apollo druhého a Peter ďalšieho. Je len jeden Spasiteľ a jedno evanjelium.

Rešpekt, ktorý prináleží Kristovi sa nemá dávať nikomu inému. Všetci sú ohľadom svojej spásy rovnako závislí od Krista, to on ich ospravedlnil a odpustil im. Sú kresťanmi, lebo Kristus ich vykúpil svojou krvou.

Pavol poukazuje na seba, nie na Apolla alebo Petra. Nenaznačuje, že tvrdeniam Petra a Apolla sa treba vysmievať alebo že ich talent a vplyv je preceňovaný, ako by to bol urobil žiarlivý rival. Uvádza sám seba ako zlý príklad.

Krst nie je podstatný pre spásu. Ten, koho krstil Pavol, nemá žiadnu výhodu oproti tým, ktorých krstil neznámy kazateľ.

Prísl 6,16-19: Sedem ohavností. Šesť vecí nenávidí Hospodin, sedem je pre neho ohavnosťou:

  • pyšné oči,
  • falošný jazyk,
  • ruky, čo prelievajú nevinnú krv,
  • srdce, čo snuje podlé plány,
  • nohy, čo náhlivo bežia za zlom,
  • falošný svedok, čo šíri lži, a
  • ten, čo vyvoláva zvady medzi bratmi.

Cirkev, ktorú kvária problémy, je ako pretrhnutá sieť, z ktorej unikajú ryby.

Jedna anglická báseň znie:

Žiť hore, so svätými, ktorých milujeme,
to isto bude sláva!
Žiť dolu, so svätými, ktorých poznáme,
tak to je už iná káva!

Jeden kvaker chodil z jednej cirkvi do druhej a stále nenachádzal tú pravú. Raz sa ho ktosi spýtal: „No, a v ktorej cirkvi si teraz?“ Kvaker odpovedal: „Konečne v tej pravej.“ „A koľkí do nej patria? „Len moja žena a ja, ale aj o nej niekedy pochybujem.“

Ž 133,1: „Aké je dobré a milé, keď sú bratia spolu!“

Keď to otočíme: „Aké protivné je Bohu, keď bratia majú medzi sebou nezhody.“

George Whitefield nesúhlasil s Johnom Wesleym v niektorých teologických otázkach, ale dbal na to, aby nevytváral na verejnosti problémy, ktoré by sa mohli použiť ako prekážka evanjelia. Keď sa ho raz niekto spýtal, či si myslí, že uvidí Wesleyho v nebi, odpovedal: „Nebojím sa, lebo bude tak blízko večného trónu a my dva v takej vzdialenosti, že sa sotva uvidíme.“

Prísl 13,10: „Pýcha vyvoláva iba roztržku, …“

  • Kresťania sú nasledovníkmi Krista a nemali by dávať priestor pýche:
  • Pýšime sa rodom a postavením, ale Ježiš bol tesárov syn.
  • Pýšime sa majetkami, ale Syn človeka nemal kde hlavu skloniť.
  • Pýšime sa váženosťou, ale o Ježišovi povedali, „či môže niečo dobré vzísť z Nazaretu?“
  • Pýšime sa svojím vzhľadom, ale o Ježišovi povedali, že „nemal podoby ani krásy“.
  • Pýšime sa svojou povesťou, ale o Ježišovi povedali: Hľa, žráč a pijan vína.
  • Pýšime sa svojimi priateľstvami, ale Ježiš bol priateľom publikánov a hriešnikov.
  • Pýšime sa svojou nezávislosťou, ale Ježiš dal ľuďom samého seba a dovolil žene, aby mu vytiahla vodu zo studne.
  • Pýšime sa svojím postavením, ale Ježiš bol služobníkom.
  • Pýšime sa titulmi a vzdelaním, ale Ježiš nechodil na výšku a povedali o ňom: „Ako to, že sa tento vyzná v Písmach, hoci sa neučil?“ (Ján 7,15).
  • Pýšime sa svojimi úspechmi, ale Ježiša ani jeho vlastní neprijali a neverili v Neho. Bol opovrhnutý a opustený.
  • Ježiš Kristus je najväčším príkladom pokory, aký kedy žil. Ten, kto nosí jeho meno, musí žiť tak ako on: s pokorou, nie pýchou.

Stanley Jones napísal v časopise Leadership: „Hovorte o tom, čomu veríte, a máte nejednotu. Hovorte o tom, komu veríte a máte jednotu.“

RIEŠENIE KONFLIKTOV – Matúš 18,15-17

15 Keby sa prehrešil tvoj brat, choď za ním a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa poslúchne, získal si svojho brata. 16 Ak ťa neposlúchne, vezmi so sebou ešte jedného alebo dvoch, aby každá výpoveď bola založená na svedectve dvoch alebo troch svedkov. 17 Ak by ani ich neposlúchol, povedz to cirkvi. Ak by neposlúchol ani cirkev, nech ti je ako pohan alebo mýtnik.

Pavol urobil tým listom prvý krok: oslovil všetky skupiny naraz (v tomto prípade bolo ťažké napomínať „medzi štyrmi očami“, lebo do konfliktu bol zatiahnutý celý zbor). Keby bolo treba, musel by urobiť druhý krok a zapojiť dvoch alebo troch nestranných a (ak treba) aj tretí voči celému zboru v Korinte ako skupine.

Konflikt spôsobuje rachot a nesúlad až do samotného jadra nášho bytia. Všimli ste si, akí sme nevrlí, keď sme s niekým v konflikte? Zameriame sa na konflikt a život sa naplní zmätkom a nespokojnosťou.

Konflikt vzniká, keď veci nejdú tak, ako chceme my. Ak vy chcete niečo robiť po svojom a ja po mojom a nevieme sa dohodnúť, máme konflikt. Preto, že nemáme vnútorný pokoj. Nie sme spokojní s tým, kto sme, čo robíme alebo čo máme. Pokoj nie je neprítomnosť vojny alebo konfliktu. Pokoj je vnútorný postoj, ktorý má svoje korene vo vďakyvzdaní.

Bojujeme s konfliktami, ktoré zúria v našom vnútri. S drakom v našom vnútri. Snažíme sa vytvoriť si vlastný pokoj. Zvažujeme pre a proti danej situácie a snažíme sa nájsť rozumné a logické riešenie konfliktu.

Niekedy sú kresťania rozdelení kvôli malým alebo bezvýznamným otázkam. Craig Condon hovorí o zboroch v jednom regióne, ktorým to navzájom veľmi neklapalo. Niektorí členovia zborov sa dokonca nechceli stýkať s členmi z druhých zborov. Jeho otec raz zašiel na poštu, aby si vyzdvihol list. Pristúpila k nemu jedna žena a začala debatu. Potom sa ho spýtal, do ktorého zboru chodí. Keď jej odpovedal, vybafla: „Presne tohto som sa bála!“ Zvrtla sa na opätku a odišla z pošty.

Jednota v cirkvi musí byť založená na vernosti Kristovi, namiesto vernosti konkrétnemu kazateľovi alebo nejakému učeniu. Kresťania sa musia naučiť milovať tých, ktorí s nimi nesúhlasia. Keď je cirkev rozdelená, misia je ťažšia.

1Kor 3 – 1 A ja som vám, bratia, nemohol vravieť ako duchovným, ale jako telesným, ako nedospelým v Kristu. 2 Mliekom som vás napájal, a nemohol som vás kŕmiť ťažkým pokrmom, lebo ste ešte nemohli zniesť, ale ešte ani teraz nemôžete, 3 lebo ste ešte vždy telesní. Lebo kde je medzi vami závisť, zvada a rôznice, či azda nie ste telesní a nechodíte podľa človeka? 4 Lebo keď hovorí niekto: Ja som Pavlov, a iný: Ja Apollov, či azda nie ste telesní? 5 Ktože je tedy Pavel a kto Apollo krome toho, že sú služobníkmi, skrze ktorých ste uverili? A to každý, jako mu dal Pán: 6 ja som sadil, Apollo polieval, ale Bôh dal vzrast, 7 takže nie je ničím ani ten, kto sadí, ani kto polieva, ale Bôh, ktorý dáva vzrast. 8 A ten, kto sadí, i ten, kto polieva, sú jedno, a každý dostane svoju vlastnú mzdu podľa svojej vlastnej práce. 9 Lebo sme Božími spolupracovníkmi; Božou roľou, Božou stavbou ste.

Spory a hádky sú smutné dôkazy telesnosti. Pravé náboženstvo robí ľudí pokojnými, nie hašterivými, chtivými pohŕdať druhými a ponižovať ich, mať sklon ku klebetám. Človek môže byť veriaci a mať telesné sklony.

Veriaci v Korinte neboli anti-duchovní, ale duchovne nenapredovali. Boli skutočne znovuzrodení, boli Božími deťmi – ale stále boli duchovnými bábätkami.

Mohli to pochopiť ako urážku, veď čo také bábätko vie? Nič. Nevie komunikovať, samo sa nakŕmiť, vymeniť si plienku, ochrániť sa, nič. Dieťa nemôže pomôcť sebe, ale ani druhým. Korinťania boli veriaci v Krista, obrátení ľudia, ale čo sa týkalo chápania, poznania a skúsenosti, boli ešte deti. Chýbal im úsudok v duchovných veciach a z Božieho slova vedeli málo (teda mnohí z nich).

Žid 5,13.14: 13 Lebo každý, kto má účasť na mlieku, je nezkúsený v slove spravedlivosti, lebo je nedospelý. 14 Ale dokonalých pokrmom je tvrdý pokrm, tých, ktorí pre zvyklosť majú vycvičené smyslové ústroje a tak spôsobné posúdiť, čo je dobré a čo zlé!

Mnohí kazatelia a zástupy tých, čo o sebe vyhlasujú, že sú kresťania, sú pozorovateľmi života druhých veriacich a hlásia, čo zistia: nedokonalosti, nevernosti a vnútornú hriešnosť. No len málo ich ukazujú pravý štandard evanjelia.

V Sk 18,11 sme čítali, že Pavol zostal v Korinte 1,5 roka a učil ich Božie slovo. Vtedy ich naučil len základy kresťanstva, najjednoduchšie a najľahšie pravdy. Kvôli malým znalostiam neboli schopní pochopiť „pevnejšie“ učenia. Ukazuje im tu absurdnosť ich správania: posudzujú kvalitu kázania Pavla, Apolla a Petra, kým sami boli len čiastočne oboznámení so základmi kresťanstva.

V škole kresťanstva musí byť učenie prispôsobené zrelosti a skúsenosti študentov, ale Pavol sa nemohol dostať ďalej ako po mlieko, až k tvrdému pokrmu. Pavol začal svoju misiu v Korinte okolo roku 50 po Kr. A list do Korintu napísal z Efezu zhruba o 6 rokov neskôr. V Žid 5,12 píše:

12 Lebo namiesto toho, čo by ste už boli mali byť učiteľmi na toľký čas, zase potrebujete, aby vás niekto učil prvkom počiatku výrokov Božích, a stali ste sa potrebnými mlieka a nie tvrdého, pevného pokrmu.

Bol to už nejaký čas, čo sa stali kresťanmi, dostali Svätého Ducha a boli pokrstení – a predsa sa nezlepšili v poznaní pravdy, boli ešte len pri abecede evanjelia a znovu potrebovali vysvetliť Božie výroky, lebo niečo viac už presahovalo ich chápanie. Malé deti sú rozkošné. Povedzme také 6-mesačné. No keby ste ho uvideli po 6 rokoch znovu, nezmenené, nevyrastené, asi by ste si pomysleli, že niečo je zle. Keď veriaci v Krista stratia duchovnú radosť, svoju prvú lásku, odmietajú alebo ignorujú Božie pokyny, zriedka sa modlia a čítajú Božie slovo, a to rok za rokom, niečo je načisto zle.

Aby sa niečo stalo mliekom, musí to prejsť cez kravu. Niekto iný to zjedol, požul, spracoval a nakŕmil nás tým. Mäso je čosi, čo musíme požuť sami. Vyžaduje si to našu prácu a účasť. Musí to nami prejsť, každým jedným, aby nám jeho živiny prospeli.

Ľudia sa nestávajú obrami viery počúvaním lepších kázní, ale tým, že sa približujú k Ježišovi a následkom toho žijú lepšie životy, kladúc druhých pred seba. Ani tie najpôsobivejšie kázne nezmenia pyšné a tvrdohlavé zhromaždenie. Prestaňme sa preto vyhovárať na kázne kazateľa ako dôvod, prečo musíme odísť.

Rast kresťana by mal byť primeraný jeho prostriedkom, príležitostiam a času. Bolo to trápne, že Pavol Korinťanom slúžil tak dlho a oni sa len tak málo zlepšili v kresťanskom poznaní. Keď kresťania nerastú v milosti a poznaní, na vine nie je Biblia, ani kazateľ, ani Boh.

Žiarlivosť, spory, skupinkovanie – to všetko je znakom nezrelosti. Pavol Korinťanom pripomína, že sú len ľudia. Postavili stenu medzi jednotlivými skupinami. Nasledovali rôznych ľudských vodcov, nie Krista a ukazovali, že sú ešte stále telesní.

Apoštola Pavol na nich naliehal, lebo ich miloval a chcel, aby rástli vo viere a poznaní Ježiša. Každý z nás sa musí rozhodnúť, akú úroveň svojho kresťanského života chceme. Hľadáme to telesné alebo to duchovné? Boh chce, aby sme opustili základné štádium vývoja a prešli od mlieka k zrelosti a tvrdému pokrmu evanjelia.

V Korinte boli 4 skupiny. A čo dnes? Kresťania sa delia na baptistov, luteránov, kalvínov, adventistov… Pavol zasadil cirkev v Korinte, Apollo ju polieval, ale Boh dal vzrast (1 Kor 3,6). Všetko to stojí na tom ALE BOH. Sme Božia roľa, Božia stavba, nie cirkev tohto alebo cirkev tamtoho. Je len jedna cirkev nášho Pána Ježiša Krista, ktorá pozostáva z tých ľudí po celom svete a naprieč vekmi, ktorí vkladajú svoju dôveru v Ježiša – ich i nášho Spasiteľa.

Mnohí kresťania vravia, že už nemilujú tento svet, ale zostávajú neochotní urobiť Ježiša pánom svojho celého bytia. Väčšina ich rozhodnutí odráža často skôr lásku k tomuto svetu než lásku k Bohu.

Ján 6,35: „A Ježiš im povedal: Ja som ten chlieb života; kto prijde ku mne, nebude nikdy lačnieť, a kto verí vo mňa, nebude nikdy žízniť.“

Nepredstavujú dnešní vlažní cirkevníci skôr rozriedenú formu náboženstva bez slanosti alebo moci? Duchovná zrelosť nepochádza z lipnutia k zlým túžbam starého JA, alebo z poddávania sa milujúcemu Bohu, ktorý ich môže od nás odohnať tak ďaleko, ako je východ od západu. Keď veriaci používa svoje duchovné dary, vidí ovocie Ducha.

Ako je to s nami? Sme vlažná Laodicea, ktorá duchovne nevyrástla vo vzťahu s Ježišom viac než dieťa? Pijeme stále mlieko tak ako v Korinte, hoci by sme mali už dávno chodiť s Bohom a dychtiť po pevnom pokrme jeho zvesti?

Gal 5,19-21: 19 A zjavné sú skutky tela, ktoré sú: cudzoložstvo, smilstvo, nečistota a nestudatosť, 20 modloslužba, čarodejstvo, nepriateľstvá, zvady, žiarlenia, hnevy, dráždenia, rôznice, sekty, 21 závisť, vraždy, opilstvá, hodovania a tomu podobné, čo vám predpovedám, ako som už aj prv povedal, že tí ktorí robia také veci, nebudú dediť Božieho kráľovstva.

Profesionálnu speváčku Ruthannu Metzgar požiadali, aby spievala na svadbe veľmi bohatého muža. Svadobná hostina sa mala konať na horných dvoch poschodiach Columbia Tower v Seattli, najvyššom mrakodrape  na Severozápade. Spolu s manželom Royom boli nadšení, že sa na tej svadbe zúčastnia.

Na recepcii sa ženích a nevesta priblížili k nádherným skleným a mosadzným schodom, ktoré viedli na horné poschodie. Niekto obradne prestrihol saténovú pásku natiahnutú dolu na schodoch a mladomanželia začali vystupovať hore a za nimi ich hostia. Hore na schodoch, pred dverami do hodovacej sály, stála vedúca recepcie a držala knihu. Spýtala sa ich: „Ako sa voláte, prosím?“

Povedala: „Som Ruthanna Metzgar a toto je môj manžel Roy.“

Recepčná prehľadala mená začínajúce na M. „Nemôžem to nájsť. Môžete to prosím vyhláskovať?“

Pomaly svoje meno vyhláskovala. No po prehľadaní knihy žena vzhliadla k nej a povedala: „Je mi ľúto, ale Vaše meno tu nie je.“

„To musí byť nejaký omyl,“ odvetila. „Ja som speváčka!“

Recepčná na to: Nezáleží na tom, kto ste alebo čo ste robili. Bez Vášho mena v knihe sa nemôžete zúčastniť na hostine.“ Pokynula čašníkovi: „Vyveďte týchto ľudí k služobnému výťahu, prosím.“

Metzgarovci nasledovali čašníka okolo nádherne vyzdobených stolov obťažených garnátmi, údenými lososmi a úžasnými sochami z ľadu. Orchester sa chystal hrať, muzikanti boli všetci v bielych smokingoch. Posadili ich do výťahu a zviezli sa až do garáže, kde nasadli do auta a odišli.

V aute bolo ticho a po pár okamihoch jej Roy položil ruku na rameno.

„Zlatko, čo sa stalo?“

Začala plakať: „Keď prišla pozvánka, bola som zaneprázdnená. Na konci bolo napísané: „Odpovedzte, prosím.“ Neurobila som to. Veď som bola speváčka, a tie istotne môžu ísť na hostinu aj bez toho, aby odpovedali.“

Odpovedáme na Božie pozvanie?

Skončím poslednou časťou 3. kapitoly 1. listu Korintským:

1 Kor 3,16-23 – 16 Či neviete, že ste chrámom Božím, a že Duch Boží prebýva vo vás? 17 Ak niekto kazí chrám Boží, toho zkazí Bôh; lebo chrám Boží je svätý, ktorým ste vy. 18 Nech nikto sám seba nezvodí! Ak sa domnieva niekto medzi vami, že je múdry na tomto svete, nech je bláznom, aby bol múdry. 19 Pretože múdrosť tohoto sveta je bláznovstvom u Boha. Lebo je napísané: Ktorý lapá múdrych v ich chytráctve. 20 A zase: Pán zná myšlienky múdrych, že sú márne. 21 A tak nech sa nikto nechváli ľuďmi. Lebo všetko je vaše, 22 buď Pavel buď Apollo buď Kéfaš buď svet buď život buď smrť buď prítomné veci buď budúce, všetko je vaše, 23 a vy ste Kristovi, a Kristus Boží.

Amen.

(md; 10.7.2018)