K. Badinský: Krst Duchom svätým (kázeň)

(odznelo 25.9.2026 pri príležitosti krstu)

  • Aký je význam obradov?
  • Prečo robíme svadby a prečo máme krst?

Je to pripomienka, aby sme nezabudli, že sme sa pre niečo dôležité rozhodli.

Čo znamená to, že niekto sa vydá a niekto sa ožení?
Už to samotné slovo vyjadruje, že niečo čo sa má stať a zostať tak.

To nie sú slová, ktoré vyjadrujú len určitý spoločenský stav, ale celkovú premenu pôvodného stavu. Niečo pre čo sa človek rozhodne, stotožní sa s tým a žije podľa toho.  Ona sa niekomu vydala. On sa s niekým oženil, stal sa ženatým.

Čo je to krst?

Niektoré slová nás môžu trochu pomýliť, alebo skôr spôsob ako ich používame. Tak napr. slovo „jubileum“. Kedy ho používame? Napr. povieme, že niekto mal 30-ročné jubileum. Lenže to je nezmysel, lebo slovo jubileum sa vzťahuje k číslovke 50 a vychádza z Biblie. 50. rok bol v židovskom systéme jubilejný – alebo sobotný – rok. Takže keď povieme, že niečo je 30-ročné jubileum, tak je to vlastne nezmysel.

Samozrejme, ľudia si určité slová prispôsobia, a tak dnes už poznáme aj jubileum strieborné (25 rokov), rubínové (40 rokov), zlaté (50 rokov), diamantové (60 rokov) a platinové (70 rokov).

Čo znamená krst?

A tu máme opäť problém. Slovo „krst“ sa v Biblii nevyskytuje, aspoň nie tak ako znie v slovenskom alebo českom jazyku. Podobne ako sme si prispôsobili slovo jubileum sme zmenili aj význam slova krst.

  • A tak toto slovo používame, keď chceme oznámiť, že vznikla nejaká zaujímavá vec, o ktorej by sa mali ľudia dozvedieť (napr. kniha alebo nejaké hudobné či umelecké dielo).
  • Taktiež keď je niečo prvýkrát, tak ľudia hovoria, že je to krst, alebo dokonca použijú termín „krst ohňom“. Chcú týn povedať, že niečo bolo veľmi ťažké.

Čo teda máme znamená krst v Biblii? K čomu sme vyzývaní, keď sa rozhodujeme nasledovať Ježiša Krista?

„Po svojom utrpení sa im štyridsať dní zjavoval a hovoril o Božom kráľovstve, aby tak mnohými spôsobmi dokázal, že žije. Raz, keď s nimi stoloval, prikázal im: Z Jeruzalema neodchádzajte, ale očakávajte splnenie Otcovho prísľubu, o ktorom ste odo mňa počuli: Ján krstil vodou, ale vy budete o niekoľko dní pokrstení Duchom Svätým.“
–Skutky 1,3-5

Kniha Skutky apoštolov. je modelom pre život cirkvi.

Krstom boli jeho nasledovníci zmocnení k službe, ktorá zmenila svet. Krst má takú moc a dôležitosť, že sa stal jedným z pilierov novej cirkvi.

Ježiš nikdy nepovedal, že bez krstu to ide rovnako dobre ak s krstom. Naopak, povedal:

„Kto uverí a pokrstí sa bude spasený,
kto neuverí bude odsúdený.
“
–Mar 16,16

Začína sa to vierou a pokračuje krstom. A biblia nám ukazuje, že je to niečo viac ako len krátky obrad.

Keďže som povedal, že slovo „krst“ sa v Biblii nenachádza, čo tam teda je a čo to znamená?

Je tam slovo ponorenie, namočenie. Používalo sa v bežnej reči, rovnako ako my používame slovo ponoriť. V Biblii to znamená ponorenie pre náboženské účely a taktiež tomu dáva dôležitý význam. Čo sa teda myslí tým, čo my nazývame krst, Svätý krst? Krstom sa nemyslí obrad, ale trvalý stav ponorenia v Duchu.

„Ježiš im znova povedal: Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, tak ja posielam vás. A keď to povedal, dýchol na nich a povedal im: Prijmite Ducha Svätého. Tým, ktorým odpustíte hriechy, budú im odpustené, tým, ktorým zadržíte, budú zadržané.“
–Ján 20,21-23

Ježiš povedal, že my sme poslaní tak ako bol poslaný On. Ježiš prišiel zjaviť Otca  a spasiť svet. To bol jediný model riešenia problému, ktorý vznikol pádom človeka do hriechu.  Ježiš prišiel ako človek a ležala na ňom veľká zodpovednosť. A On to zvládol.

A niečím podobným poveruje aj svojich nasledovníkov:  Tým, ktorým odpustíte hriechy, budú im odpustené, tým, ktorým zadržíte, budú zadržané. Táto myšlienka bola zneužitá rôznym spôsobom a veľmi často je nepochopená: Ako môže mať človek právo odpúšťať hriechy?

Človek nemá a nemôže mať, lebo to zle dopadne. Dejiny tzv. odpustkov sú toho smutným svedectvom. Ale ešte predtým je napísané niečo, čo sa nesmie vynechať:

„A keď to povedal, dýchol na nich a povedal im: Prijmite Ducha Svätého.“

To je krst Duchom svätým. Namočenie, alebo ponorenie do Ducha svätého. Keď je človek namočený do Ducha svätého, tak môže prijať aj poverenie, ktorého by inak nebol schopný.

A teda keď človek odchádza od krstu nemal by sa vysušiť, mal by zostať mokrý od Ducha svätého. Nesmie zostať len pri obrade, ten stav musí byť trvalý.

Podobne to bolo pri stvorení.

„Vtedy Hospodin, Boh, stvárnil človeka, prach zo zeme, a vdýchol mu do nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou.“
–1Moj 2,7

Človek sa stal a zostal živou bytosťou. Keby stvorenie by bol len obrad, tak by náš život bol ešte kratší ako je dnes. Boh nás stvoril, tak, že do nás vdýchol Dych života a malo tak zostať naveky.

Krst má podobný zmysel: nechať sa namočiť do Ducha svätého a zostať namočený navždy.

„Posledný veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech sa napije ten, kto verí vo mňa. Ako hovorí Písmo: Prúdy živej vody budú tiecť z jeho vnútra. To povedal o Duchu, ktorého mali prijať tí, čo v neho uveria.“
–Ján 7,37-39

Amen.