1Moj 14,14-24: ¹⁴Keď sa Abrám dopočul, že jeho synovca odviedli do zajatia, zvolal svojich tristoosemnástich vycvičených mužov, narodených v jeho dome, a prenasledoval útočníkov až po Dán.¹⁵V noci rozostavil proti nim svojich služobníkov, porážal ich a prenasledoval až po Chobu, ktorá leží na sever od Damasku. ¹⁶Priniesol späť všetok majetok, priviedol aj svojho synovca Lóta s jeho majetkom, ako aj ženy a ostatný ľud.

¹⁷Keď sa po víťazstve nad Kedorlaómerom a kráľmi, ktorí boli s ním, vracal, sodomský kráľ mu vyšiel v ústrety do údolia Šave, teda do Kráľovho údolia.¹⁸Šalémsky kráľ Melchisedek priniesol chlieb a víno. Bol totiž kňazom Najvyššieho Boha.¹⁹Požehnal ho a povedal: „Nech Abráma požehná Najvyšší Boh, Tvorca neba i zeme. ²⁰Nech je zvelebený Najvyšší Boh, ktorý ti vydal do rúk tvojich nepriateľov.“ Vtedy mu Abrám dal desiatok zo všetkého.²¹Sodomský kráľ povedal Abrámovi: „Daj mi ľudí, majetok si nechaj!“ ²²Abrám však sodomskému kráľovi odpovedal: „Prísažne dvíham ruku k Hospodinovi, Najvyššiemu Bohu, Tvorcovi neba a zeme,²³že nevezmem ani len nitku, ani remienok z obuvi, vôbec nič z čohokoľvek, čo je tvoje, aby si nepovedal: ‚Obohatil som Abráma.‘²⁴Nechcem nič, iba to, čo zjedlo služobníctvo, a podiel pre mužov Anéra, Eškóla a Mamreho, ktorí šli so mnou. Oni nech dostanú svoj podiel.“

Keď sa Abrám – neskorší Abrahám – dozvedel o nešťastí svojho synovca Lóta a všetkých, ktorí sa dostali spolu s ním do zajatia, urobil veľmi rozhodný krok: Oslobodil Lóta s rodinou i so všetkými zajatcami a tým ukázal, že Boží ľudia sa neprejavujú len pokorou a vierou, ale aj rozhodnosťou a odvahou.

Víťaza a záchrancu vítal po boji kráľ Sálema.  Zároveň to bol kňaz najvyššieho Boha. Priniesol Abrámovi chlieb a víno, dva symboly, ktoré sa neskôr objavili v obrade Večere Pánovej a Abrám dal tomuto kňazovi desiatky zo všetkého.

Po prvýkrát sa na tomto mieste v Božom Slove stretávame s dvoma pojmami: kňazstvo a desiatky. Práve prvý výskyt v Božom slove je semienko, ktoré sa bude ďalej rozvíjať k plnšiemu poznaniu toho, čo nám chce Pán Boh povedať.

Načo je Božiemu ľudu kňaz,
a načo sú desiatky?

Pokiaľ sledujeme ďalej Písmo, vidíme, že sa s týmito dvoma termínmi stretávame spolu. Oni spolu súvisia.

„Každý kňaz vybraný spomedzi ľudí
býva ustanovený ako zástupca ľudí pred Bohom,
aby prinášal dary a obete za hriechy.“
– Žid 5,1

Obetovaním obetí za hriech získava kňaz pre tých, ktorým slúži, prijatie u Boha. Obetuje dar, ktorý vyjadruje poslušnosť a vďačnosť tých, ktorým ich obete viery zaistili prijatie Bohom. Obeť je podmienka stanovená Bohom a dary sú dobrovoľné a sú ponechané na iniciatíve každého veriaceho.

Ďalšia zodpovednosť kňaza je napísaná u Malachiáša 2,7:

„Veď pery kňaza majú strážiť poznanie;
z jeho úst sa očakáva naučenie,
lebo on je poslom Hospodina zástupov.“

Kňaz je Boží posol pre Boží ľud, a je povolaný k tomu, aby odovzdával Božiemu ľudu poznanie Božieho posolstva. Je povolaný k tomu, aby naučil Boží ľud poznávať rozdiel medzi dobrom a zlom, medzi čistým a nečistým. Medzi tým, čo je a čo nie je prijateľné. Kňaz je ten, ktorý má právo i zodpovednosť viesť ľudí k Bohu a vyučovať ich správnym zásadám.

Otázka desiatkov patrí medzi prednosti alebo povinnosti, ktoré má človek voči Bohu. Písmo nás vyzýva, aby sme mu vzdávali úctu ako svojmu Stvoriteľovi a Pánovi. Rešpektovali Jeho práva, ako Vládcu celého vesmíru.

Jednou z vecí, ktorá je kontrolkou nášho vzťahu k Bohu je otázka postoja k materiálnym a finančným prostriedkom, ktoré sme dostali.

• Keď sa hovorí o peniazoch a o Bohu, niektorí ľudia nemajú z toho dobrý pocit.
• Iní si myslia, že tieto dva pojmy by sa nemali dávať dokopy. Pretože Boh je príliš svätý a peniaze príliš špinavé. Lenže peniaze nie sú ani čisté ani špinavé, sú to len peniaze – čistý alebo nečistý je skôr vzťah človeka k nim a spôsob ako ich používa.

Keď nás Boh vedie k vernosti, týka sa to všetkých oblastí života. Je to prirodzené: Ak chceme mať s niekým dobré vzťahy, očakávame jeho vernosť vo všetkom, s čím s ním prichádzame do styku – v slove, čase, prostriedkoch, priateľstve, atď.

Skôr, ako Mojžiš dostal od Boha príkaz k napísaniu zákona, bol celé stáročia predtým známy desiatkový a obetný systém. Zaviedol ho samotný Boh, aby ľuďom pripomínal závislosť na ňom vo všetkých oblastiach života. Vernosťou i v tejto oblasti človek vyjadroval dôveru a závislosť voči Bohu.

Žiaľ, ľudia si to často vykladali nesprávne a domnievali sa, že Boh alebo cirkev je závislá na ich peniazoch, alebo si dokonca mysleli, že za svoje peniaze si kupujú spásu. To je však pohanská predstava. Pohania sa pomocou obetí snažili nakloniť rozhnevaného boha na svoju stranu.

Božie Slovo nám hovorí, že všetko, čo existuje na tejto zemi je vlastníctvom Hospodina („…lebo celá zem je moja.“ 2Moj 19,5). Nemôžeme Mu dať nič, čo by mu nepatrilo už predtým. Dary ľudí Bohu sú len vyjadrením poslušnosti a viery.

Keby Boh alebo cirkev potrebovala peniaze ľudí,

• prečo Ježiš radil bohatému mládencovi, aby sa všetkého bohatstva vzdal v prospech chudobných?
• Prečo Peter odmietol peniaze Šimona – kúzelníka?
• Prečo bol odmietnutý dar Ananiáša a Zafíry?

Desiatky a dary nie sú predovšetkým pre potreby Boha alebo pre cirkev. Sú preto, že veriaci potrebujú dávať.

Niekedy ľudia povedia:
„Nemôžem si dovoliť dávať desiatky.“
No Božie Slovo hovorí:
„Naopak, nemôžeš si dovoliť nedávať ich.“

Božie slovo sľubuje požehnanie tým, ktorí sú verní v dávaní Bohu:

„Dávajte a bude vám dané …,
lebo akou mierou meriate, )takou vám bude odmerané.“
– Luk 6,38

Boh od nás očakáva,

• že vo viere spravíme prvý krok,
• že nebudeme čakať dovtedy kým si to budeme môcť dovoliť, ale
• jednoducho budeme dôverovať Bohu, že dodrží svoje zasľúbenia.

Židovský národ sa kvôli nevernosti a modlárstvu dostal do babylonského zajatia. 70 rokov sa tam učili, aký význam v ich živote má poslušnosť a vernosť. Po tomto období im Boh dovolil, aby sa vrátili späť do Jeruzalemu ako slobodní ľudia nezávislí na Babylončanoch, ale ani na vlastnom sebectve. Mali byť závislí jedine na Bohu, bez ktorého sa vo vesmíre nedá žiť, lebo On je zdrojom života. Prešlo však len niekoľko desaťročí a Hebreji sa vrátili k predošlému spôsobu života.

Zabudli na vďačnosť, dôveru a starali sa len o svoje potreby. Pán k ním prehovoril prostredníctvom proroka Malachiáša:

„Pýtal sa: Ľudia, prečo ma okrádate?“
– Mal 3, 6-12

„Ako dobrý otec vám dávam všetko, čo potrebujete. Od vás chcem vidieť, že si vážite moje dary. Z toho všetkého, čo ste odo mňa prijali chcem späť jednu desatinu, ktorá bude svedectvom o vašej vďačnosti. No vy si všetko nechávate pre seba a hovoríte: Všetko je naše. My sme si to zaslúžili a nie sme povinní nikomu nič dávať. Prejavte svoju lásku a vďačnosť a uvidíte, ako sa moje požehnanie prejaví voči vám. Som ochotný otvoriť vám okná nebies, aby sa všetci okolo vás mohli dozvedieť o bohatstve a štedrosti vášho Otca.Vy plačete, že nemáte dosť – nemáte, lebo vám nemôžem požehnať, ale skúste ma a uvidíte. A stanete sa požehnaním pre všetky národy.“

Ilustrácia: Rodič dostane na narodeniny od svojich detí darček neveľkej hodnoty. Za to, čo im on v živote dal, si mohol kúpiť tisíce takých vecí. Lenže tento dar má hodnotu v tom, prečo je dávaný, nie preto, aby ním bolo zaplatené za starostlivosť.

Starozmluvný systém desiatkov podľa zákona, ktorý dal Pán Mojžišovi, predpisoval každému príslušníkovi Izraelského národa prinášať jednu desatinu zo svojich príjmov.

Toto bolo určené pre kmeň Lévi, ktorý nedostal dedičský podiel tak ako ostatné kmene, lebo Hospodin im povedal:

„…ja som tvojim dielom a tvojim dedičstvom…“

Prinášaním desiatkov Lévitom vyjadrovali Izraeliti uznanie s týmto Božím plánom (4Moj 18,20-24). Desiatok mali Hospodinovi prinášať ajj sami Léviti; odovzdávali ho Áronovi, najvyššiemu kňazovi.

Týmto bola pre všetkých určená podmienka vyjadrenia vďačnosti, prinášania obetí a darov svojmu nebeskému Otcovi. Každý rovnako mal možnosť vyjadriť svoju vieru, nikto z nich nemal automaticky zaistené prijatie u Boha, jedine skrze vieru, ktorú prejavil. Nikdy v dejinách ľudia nemali iný spôsob prístupu k Bohu, len skrze vieru. Peniaze a materiálne prostriedky neznamenali protekciu, ani ľahší prístup k spáse.

Príbeh chudobnej vdovy nám jasne ukazuje, že v dávaní darov nejde o samotné peniaze a ich hodnotu. Dary majú väčšiu hodnotu, než je ich kúpna sila, a tou je pohnútka s akou sú dávané.

Peniaze, ktoré dávame v daroch a desiatkoch patria k celkovému vyjadreniu našej viery. Peniaze nie sú pre vieru špinavé, keď sú dávané s láskou a vďačnosťou. Špina, ktorá sa na nich môže objaviť pochádza z človeka, nie z nich samých.

To čo nejde dokopy je viera a sebectvo, ktoré často súvisia s peniazmi. No sebectvo a lakomosť nejdú dohromady ani s láskou, súcitom a inými pravými hodnotami.

Vráťme sa k nášmu základnému príbehu, k stretnutiu Abráma s Melchisedechom. Tento muž, ktorému Abrám odovzdal desiatky, nám predstavuje v Starej zmluve službu Ježiša Krista.

V liste Židom, kap. 5-7 je napísané, že Ježiš Kristus je naším …najvyšším kňazom podľa poriadku Melchisedechovho. Pri poslednej večeri sa Ježiš Kristus sám necháva takto poznať, keď podáva svojim učeníkom rovnaké symboly – chlieb a víno. Týmto skutkom uznal Ježiš kňazstvo Melchisedecha a sám sa s ním stotožnil.

V liste Židom čítame, že kňazstvo na spôsob Melchisedecha je stále a nemenné. Toto kňazstvo zahrňuje i prijímanie desiatkov.

„Tento Melchisedek, kráľ Šalému, kňaz najvyššieho Boha, vyšiel v ústrety Abrahámovi, keď sa Abrahám vracal z víťaznej bitky proti kráľom, a požehnal ho. A Abrahám mu zo všetkého dal desiatok. Jeho meno sa prekladá najprv ako Kráľ spravodlivosti, potom však aj Kráľ Šalému, čo znamená Kráľ pokoja. Je bez otca, bez matky, bez rodokmeňa; jeho dni nemajú začiatok a jeho život je bez konca. A tak podobný Božiemu Synovi ostáva navždy kňazom. Dobre si všimnite, aký je veľký, keď mu aj patriarcha Abrahám dal desiatok z najlepšej koristi.“
– Žid 7,1-4

Pre nás, ktorí sme vierou Abrahámovými deťmi, je Abrahámov vzťah k Melchisedechovi vzorom nášho vzťahu k Ježišovi, nášmu Najvyššiemu kňazovi.

Ježiš Kristus nám na jednej strane podáva chlieb a víno, čo sú symboly jeho obete na kríži a Novej zmluvy, do ktorej nás týmto uvádza.
Na druhej strane dávanie desiatkov a darov, ako Abrahám je biblický spôsob, ktorým uznávame Ježišovo kňazstvo. Úlohou kňaza bolo prinášať obete Bohu, ktoré by zaistili prijatie hriešnikov u Boha.

Prinášal Ježiš Kristus ako kňaz nejaké obete?

List Židom hovorí o troch postupných obetiach:

„…hlasným volaním a slzami
vysielal modlitby a  príhovorné prosby.“
– Žid 5,7
.

„…samého seba obetoval Bohu…“
– Žid 9,14
.

„…keďže vždy žije, aby sa prihováral za nich.“
– Žid 7,25

V Mojžišovom zákone bolo dávanie desiatkov stanovené presnými pravidlami.
V Novej zmluve sa hovorí, že nie sme pod zákonom, ale pod milosťou. Na základe nesprávneho pochopenia sa niektorí kresťania domnievajú, že milosť kladie nižší štandard ako zákon.

Pán Ježiš chválil zákonníkov a farizejov za to, že dávali desiatky – dokonca z mäty a kôpru (Mat 23,23). No pri inej príležitosti varuje svojich nasledovníkov:

„Ak vaša spravodlivosť nebude dokonalejšia ako zákonníkov a farizejov, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského.“
– Mat 5,20

Od tých, ktorí sú pod milosťou, Boh očakáva nie menej, ale viac vernosti než od tých, ktorí sú pod zákonom. Teda nie tú farizejskú, formálnu poslušnosť, ale vernosť a poslušnosť z lásky ako prejav oddanosti. Vyplýva to z milosti, ktorú sme poznali a prijali. Milosť ktorá nás vedie k vďačnosti, láske a poslušnosti.

Na tomto svete existuje sloboda, ktorá je vždy na niečom závislá: na sebectve, na peniazoch, na moci, na omamných prostriedkoch, alebo na Božej láske. Z tých všetkých závislostí je najkrajšia a jediná dobrá tá posledná. Predovšetkým pre silu lásky, …ale aj preto, že nám dáva možnosť slobodne sa prejavovať. Dáva viac ako to, čo žiada. A to, čo žiada je to čo my potrebujeme dať, nie to čo potrebuje Pán  získať.

Veď čo Jemu môžeme dať? Peniaze a majetok mu rozhodne nechýbajú.

V nebesiach nikdy nebola finančná ani sociálna kríza. A predsa niečo môžeme. Môžeme mu dať desiatok, dary, obete ako prejav svojej lásky a oddanosti.Aby bolo jasné, že naše srdce nie závislé napr. na majetku.

Naše srdce je to jediné po čom Boh skutočne túži, všetko ostatné on má. A keď mu odovzdáme svoje srdce aj prostredníctvom svojich darov, on nám dá všetko po čom túžime.

„Prinášajte celé desiatky do pokladnice a bude poživeň v mojom dome, a vyskúšajte ma týmto – vraví Hospodin mocností: Či vám neotvorím okná nebies a nevylejem na vás až nadbytok požehnania.“
– Mal 3,10

Amen.