Too Many Requests from Your Network
Please complete verification to access this content.
Jeden rumunský kazateľ mal mačiatko. Raz mu vyliezlo na strom a odmietalo odtiaľ zliezť. Skúšal ho zlákať dolu aj tým, že mu núkal mlieko, ale tvrdohlavé mača sa ani nepohlo. Napokon dostal geniálny nápad: ak stromček priviaže lanom k autu a zacúva, trošku sa ohne a potom mačiatko ľahko zloží dolu.
Tak aj urobil – ale beda: stromček sa ohol ako luk, lano povolilo, strom vystrelil a mača zmizlo v nedohľadne.
Zúfalý kazateľ chodil po dedine a vypytoval sa na mača, ale nikto ho nevidel.
O pár dní stretol v obchode jednu sestru zo zboru a prekvapene si všimol, že má vo vozíku mačacie konzervy. Vedel totiž, že mačky neznáša. Tak sa jej na to spýtal.
Žena zalomila rukami: „Brat kazateľ, predstav si, čo sa stalo! Moja dcérka odo mňa už dlho žobre mača, ale ja som mačky v dome nechcela. Pred troma dňami vonku na dvore toľko dobiedzala, až som jej povedala: ‚Keď si tu kľakneš, pomodlíš sa o mača a Pán Boh ti ho dá, tak si ho môžeš nechať.‘ Dcérka si tam poslušne v prachu kľakla, poprosila Boha o mačku a vtom – z čistého jasného neba – priletelo mačiatko a s naširoko roztiahnutými labkami pristalo rovno pred ňou!“
Božie cesty sú nevyspytateľné :-).