„NAMIESTO VYŠŠÍCH PLOTOV STAVAJ RADŠEJ DLHŠÍ STÔL“
Nedeľa 12. júla bola dňom, na ktorý sme sa tešili už niekoľko týždňov. Plánovali sme, pripravovali, modlili sa a pozývali. Cieľ bol jednoduchý – prísť, stretnúť sa so svojimi, najesť sa dobrôt, porozprávať sa, zasmiať sa a odísť domov s pocitom, že bolo dobre.
„Venujme pozornosť jeden druhému
a povzbudzujme sa k láske
a dobrým skutkom.“
(Hebrejom 10,24 — SEB)
V pútavom letáčiku o šťavnatej opekačko-grilovačke bola zmienka „začíname o 14:00 h“. Pre každého však slovo „začíname“ môže znieť inak. Pre väčšinu hostí to znamenalo prísť s úsmevom a dobrou náladou. Pre organizačný tím to znamenalo prísť o niečo skôr, pripraviť záhradu, rozložiť stoly a lavice, rozpáliť gril aj ohnisko, nachystať občerstvenie, nápoje a nezabudnúť ani na detský kútik, aby sa zabavili aj tí najmenší.
Keď odbila druhá hodina popoludní, nenápadne sme pokukovali smerom k bráne. Kto príde prvý? Koľko nás bude? Nájde si všetko to namarinované mäso, špekačky, syry, šaláty, kukurica, melón či koláče svojich konzumentov? Priznávame, prvé minúty boli trochu napínavé. Záhrada sa však začala postupne zapĺňať nad naše očakávania rodinami, pármi, jednotlivcami aj deťmi. A bolo ešte krajšie sledovať, ako ľuďom záleží na tomto stretnutí – takmer každý prišiel nielen s dobrou náladou, ale aj s niečím chutným na spoločný stôl.
„Nezabúdajte na pohostinnosť,
lebo niektorí vďaka nej prijali
ako hostí anjelov,
hoci o tom nevedeli.“
(Hebrejom 13:2)
A veru, stoly v zborovej záhrade boli živým dôkazom pohostinnosti. Najprv stačili štyri. Potom sme ich museli nadstavovať. Starší i mladší, babičky aj mamičky na materskej – každý priniesol niečo, čo pripravil s láskou. Domáce koláče, slané dobroty, ovocie, nápoje… a zrazu sme už len hľadali každé voľné miesto, kam toto všetko uložiť.
Keďže nás bolo približne 45, predstaviť si tú bohato prestretú hostinu nie je vôbec ťažké. Zo srdca ďakujeme každému, kto prispel – či už domácou dobrotou, fľašou minerálky alebo čímkoľvek iným. Práve vďaka vašej ochote bolo občerstvenie také pestré a bohaté a my sme mohli spoločne prežiť naozaj požehnané popoludnie.
„Buďte navzájom pohostinní bez šomrania.
Slúžte si navzájom každý tým darom milosti,
ktorý prijal, ako dobrí správcovia
rozmanitej Božej milosti.“
(1. Petrov 4,9–10)
V jednom kúte záhrady čakala aj malá novinka – ružová krabička nápadov. Každý do nej mohol anonymne napísať, čo sa mu páčilo, čo mu chýbalo, čo by nabudúce zmenil alebo aké ďalšie spoločné stretnutie by rád zažil. A hoci bola krabička nenápadná, predsa len nezostala nepovšimnutá a prázdna. Sme vďační, že sa medzi nami nájdu ľudia, ktorí chcú byť súčasťou toho, čo spoločne tvoríme.
Z pohľadu – nielen ako spoluorganizátorky, ale aj ako jednej z účastníkov – to bol naozaj požehnaný deň. Pán Boh nám daroval ideálne počasie. Obloha bola síce zamračená, ale aspoň sme sa neupiekli skôr ako špekačky na ohni. Daroval nám však oveľa viac než príjemnú teplotu. Požehnal nám spoločný čas. Rozhovory, pri ktorých človek zabudol sledovať hodinky. Smiech detí. Nové aj obnovené priateľstvá. Stretnutia bratov a sestier, ktorí sa už dlhšie nevideli. Pocit plného bruška, vďačného srdca a pomyselne „dobitých bateriek“.
Práve o tom je spoločenstvo
a presne takto to malo skončiť.
Alebo vlastne začať?
Už teraz sa tešíme na vás všetkých nabudúce.
tím Kresťanského domova TT, PN, Sereď