Too Many Requests from Your Network
Please complete verification to access this content.
.
Ako struna napnuté sme každý deň
žijeme hekticky a instantne preň
rýchlo a veľa treba reagovať
nevieš, kde správne riešenie hľadať.
.
Zviazaní sme v kazajke času
nevieme odtrhnúť od seba tú masu
toho všetkého, čo nás dlávi, hltí
a deň za dňom strašne rýchlo letí.
Zapnuté rádio, telka, wifi, stereo
YouTube, Netflix, Messenger, video
Tie mnohé v mozgu prenosy dát
v srdci toľko pohádzaných klád.
Pribúdajú nové, čo treba niekam dať
ako vytriediť to by bolo dobré znať.
Pozerám, fotím, sťahujem čo sa páči
srdce moje sa už od únavy mračí.
Pokoj a prírodu dopriať si treba
ako keď hladnému ponúkneš chleba
vypnúť ten dátový smrad
a dopriať si skutočný výhľad.
Dotknúť sa skaly, človeka, stromov
aspoň raz sa neponáhľať domov
Vysypať všetko zo seba von
inak bude počuť umieračika zvon.
Keď sa nezastavíš a dušu nepohladíš
to krásne, to dôležité viac neuvidíš.
V pokoji na lavičke otvor si knihu
nájdi čas, zastav sa vidieť dúhu.
Brnkni mame, deťom, priateľovi
pohlaď hlávku malému chlapcovi
Daruj úsmev i v autobuse
veď netreba sa zasa škeriť v kuse.
Podržať za ruku toho, čo padá
dať odvahy, nech nádej sa hľadá
tomu, čo trápi sa byť blízko
vyjsť si ako deti na ihrisko.
Otvoriť okná duše a vpustiť slnka jas
nech Božia láska môže potešiť nás.
Čo nepatrí tam, zahodiť preč,
požiadať Boha o Jeho reč.
Čakať, stíšiť sa, načúvať
čo treba zmeniť – s pokorou prijať
Asi aj tak sa to dlho učiť budeme
fajn, ak čím skôr začneme.
.