K. Badinský: Rozdelenie v Korinte (kázeň)

Tretia misijná cesta

Sk 18,24Do Efezu prišiel istý Žid, menom Apollo, pôvodom z Alexandrie. Bol to výrečný muž a zbehlý v Písmach. 25Apollo bol poučený o Pánovej ceste. Rozprával v zápale ducha a presne učil o Ježišovi, hoci poznal iba Jánov krst. 26Začal smelo hovoriť aj v synagóge.

Keď ho počuli Priscilla a Akvila, vzali ho bokom a ešte dôkladnejšie ho poučili o Božej ceste.

Krásny príklad toho ako to má fungovať v cirkvi.

27Keďže Apollo chcel prejsť do Achájska, bratia ho povzbudili a napísali učeníkom, aby ho prijali. Keď ta prišiel, veľmi pomohol tým, čo vďaka milosti uverili. 28Dôrazne totiž vyvracal argumenty Židov, keď verejne dokazoval pomocou Písem, že Ježiš je Mesiáš.

Ďalší krásny príklad …

19,1Práve vtedy, keď bol Apollo v Korinte, Pavol prešiel hornatým vnútrozemím a prišiel do Efezu …

Potom sa na jednom mieste sa stretávajú dvaja muži. Obidvaja sú pôvodom Hebreji a teraz zapálení kresťania Pavol a Apollo. Pre obidvoch sa stal Ježiš Kristus ich Pánom.

Nie sú jediní. Pavol má svoju skupinu spolupracovníkov a aj do Efezu prišla ďalšia skupina učeníkov s podobnou minulosťou a zámerom ako Apollo.

V tom čase pôsobilo v kresťanstve mnoho kazateľov, misionárov, ľudí horlivých pre zvestovanie Krista.

Je prirodzené, že keď počúvame hudbu, čítame knihu, počúvame prednášku, že niekto z autorov, interpretov je nám bližší. Viac vyhovuje nášmu vkusu či chápaniu.

A tak máme obľúbených spevákov či rečníkov. To neznamená, že tí druhí nie sú užitoční, len to, že niektorí nám viac vyhovujú. Hodnotenie nie je objektívne, ale osobné, subjektívne.

Každá spoločnosť sa týmto javom potrebuje vyrovnať, ale často sa nevyrovná a vznikajú z toho nežiadúce javy.

Nežiadúci jav vznikol v Korinte, keď ľudia potrebovali zdôrazňovať svoj výber obľúbenosti niekoho ako fakt, ktorý rozdeľoval zbor.

Na tomto sa nepodieľal ani Pavol, ani Apollo, ani Peter a už vôbec nie Duch svätý. Bolo to rozhodnutie ľudí, ktorí boli ich nasledovníkmi alebo obdivovateľmi a tento výber priniesol nežiadúce dôsledky.

  • Rím a jeho kult cisára (Caligula (37-41 nl.); Domitian (81-96 nl.); Commodus (180-192 nl.); Elagabalus (218-222 nl.)
  • Ján Krstiteľ a Ježiš Kristus.

Tento jav rozdeľovania priniesol  zo sebou hriech.

Z pohľadu Veľkého sporu Lucifer viedol anjelov k tomu, aby si vybrali medzi ním a Božím Synom.

Potom sa tento jav preniesol na zem.

Pri rozhovore had naznačil Eve, že sa nemusia viazať len na Boha, že sa môžu od Neho oslobodiť, tým, že si vyberú niekoho iného.

Potom sa s týmto javom stretávame keď sa narodili Kain a Ábel. Ich rodičia boli prví, ktorí si vybrali kto je pre nich dôležitejší.

Následky boli pre nich aj pre ďalších potomkov tragické a mätúce.

Z pohľadu Božieho kráľovstva, teda tam kde vládne Boh, niečo také je zlé a narušuje to pokoj a perspektívu pokoja a pokojného života.

A toto sa podarilo satanovi preniesť aj do korintského zboru.

Slúžili tam dve osobnosti, tak si ich zvolili „neobrátení“ kresťania, resp. kresťania, ktorí si do kresťanstva preniesli pohanské zvyky z minulosti.

Ako dlho si nesieme zo sebou zvyky, ktoré sme praktizovali v minulosti?

Biblia hovorí, že sa to prejavuje až do tretieho či štvrtého pokolenia (Ex 20,5).

Ilustrácia: Rebeka použila zvyk, ktorý sa prejavoval bežne v jej pôvodnej domácnosti (podvod) po 97 rokoch, ktoré prežila v manželstve s Izákom.

Korint – čo tento jav predstavoval pre cirkevný zbor?

10Napomínam vás však, bratia, menom nášho Pána Ježiša Krista, aby ste hovorili jednomyseľne a neboli medzi vami roztržky, ale aby ste boli zjednotení v tom istom zmýšľaní i úsudku. 11Od ľudí z domu Chloé som sa totiž dozvedel o vás, bratia moji, že sú medzi vami sváry. 12Mám na mysli to, že každý z vás hovorí: „Ja som Pavlov!“ „Ja som Apollov!“ „Ja zas Kéfasov!“ „Ja Kristov!“ 13Veď či je Kristus rozdelený? Vari bol za vás ukrižovaný Pavol? Alebo ste boli pokrstení v Pavlovom mene? (1.Kor 1,10-13)

Tento jav v kresťanstve nevznikol ani v Efeze, ani v Tesalonikách či Berey – len v Korinte.

Korintský zbor je pre nás v tomto užitočný. Na jeho pohanských zvykoch, zlyhaniach, falošnom učení sa môžeme poučiť. Vidieť cestu, ktorej sa treba vyvarovať.

29 kapitol, ktoré boli v dvoch listoch napísané do tohto zboru je napísané pre naše poučenie.

Prečo vznikol tento jav?

Akú potrebu mali ľudia vyberať si svoju osobnosť z kazateľov, evanjelistov, apoštolov za svoj vzor?

Ak má človek za svoj vzor a svojho Pána,  Ježiša Krista – môže sa na stupienok k Nemu postaviť ešte niekto iný?

Môže stáť na takomto stupni Pavol popri Ježišovi?

Bol by Pavol ochotný sa postaviť na takýto stupeň?

V akom srdci (zmýšľaní) vzniká táto potreba?

Môžeme povedať, že v neobrátenom?

Taký človek prišiel ku kresťanstvu, možno preto, že sa mu páči ich spôsob života, vzťahy, nesebeckosť. Možno preto, že by chcel žiť večne. Možno boli v tom iné dôvody…

No zdá sa, že ešte nepochopil, že medzi jeho prvou zamilovanosťou do kresťanstva a skutočným nasledovaným je veľký rozdiel, či dlhá cesta.

Je tento jav nebezpečný?

Keď si Apollo uvedomil, čo nepriamo vyvolalo jeho pôsobenie, tak okamžite z Korintu odišiel. Nechcel sa podieľať na tom, ako sa ten zbor vplyvom takýchto javov môže rozpadnúť a zanechať v meste pachuť po kresťanstve.

10Ak však príde Timotej, hľaďte, aby sa u vás nemusel báť;

-prečo by sa mal báť?

veď koná Pánovo dielo ako aj ja. 11Nech ním teda nik nepohŕda.

-ďalší jav – v zbore kde je rozdelenie, je aj pohŕdanie.

 Vypravte ho v pokoji, aby prišiel ku mne, lebo ho očakávam s bratmi.

12Pokiaľ ide o brata Apolla, veľmi som ho prosil, aby šiel k vám s bratmi, ale vôbec nemal vôľu teraz ísť. Pôjde však, keď bude na to vhodný čas. (1. Kor 16,10-12)

Apollo bol obrátený kresťan, vedený Duchom svätým. Človek, ktorému záležalo na Božom diele, teda na cirkvi a preto svoje osobné rozhodnutia tomuto plne podriadil.

Preto radšej odišiel.

Nie je to jediný jav z toho istého zdroja:

Keď Ježiš videl zástup okolo seba, rozkázal preplaviť sa na druhý breh. (Mat 8,18)

Ježiš odišiel od zástupu ľudí, ktorí prišli kvôli Nemu. Tí ľudia však nehľadali Jeho ako Toho, ktorý bol poslaný Bohom, ale páčili sa im zázraky – vzrušenie života, ktoré im to prinášalo.

To v čom sú podobné tieto dva príbehy, že sa dejú kvôli ľuďom, ktorí sú neobrátení a hľadajú niečo iné ako napr. zákonník, ktorému Ježiš povedal:

Líšky majú svoje nory a nebeské vtáky hniezda, Syn človeka však nemá kde hlavu skloniť.“ (Mat 8,20)

Potom neskôr pri vzniku cirkvi Boh jasne ukázal čo si myslí o takýchto ľuďoch a ako mnohí z nich skončia. Všetci poznáme príbeh Ananiáša a Zafíry zo Skutkov 5.

Niektorí prichádzajú tak, že ich doslova pošle satan. Niektorí zostávajú na polceste pretože duchovne ďalej nerastú, alebo nie sú ochotní sa vzdať niečoho čo si priniesli z predchádzajúceho života – napr. zvyky, povahu. Stanú sa kresťanmi, ale ich vnútro, teda to, čo nazývame duchovný človek, je neobrátené.

Ak sa toto nemá stať, ak nechceme zostať na pol ceste, je potrebné ísť ďalej až do bodu keď to bude jasne viditeľné.

To, čo Písmo nazýva ovocím Ducha svätého, teda:

láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, 23miernosť, sebaovládanie.

Ak chcete vedieť či sa takto prejavujete tak to môžete zistiť tak, že si to prečítate v tvárach ľudí, s ktorými prichádzate do styku.

Proti takýmto veciam nie je zákon.

Zákon nebude svedčiť proti vám, lebo Kristus, ktorého ste prijali a nasledujete Ho a Duch svätý, ktorý vás vychováva bude svedčiť v prospech vás.

24Tí, čo patria Ježišovi Kristovi, ukrižovali svoje telo s vášňami a žiadosťami. (Gal 5,22-24)

Vášne a žiadosti nemusia byť len morálneho či etického charakteru. Je to všetko čo nás ovládalo predtým a neodovzdali sme to Duchu, aby nás z toho vykúpil.

Boh – Otec, Syn a Duch svätý urobili všetko preto, aby sme boli obmytí od našich hriechov,

aby sme boli vykúpení zo smrti

a aby v cirkvi kde žijeme vládla láska a porozumenie, nie strach, pohŕdanie, nevraživosť, súperenie či nadvláda.

Amen.

článok na FB: https://www.facebook.com/reel/1566577578241283

Mohlo by vás zaujímať: