Môj priateľ Paul dostal ako vianočný darček od svojho brata auto. Na štedrý deň Paul vychádzal zo svojho úradu a uvidel, že nejaké chlapčisko chodí okolo jeho nablýskaného nového auta a obdivuje ho. „To je vaše auto, pane?“ opýtal sa. Paul prikývol: „Môj brat mi ho daroval k Vianociam.“ Chlapca to šokovalo. „To znamená, že váš brat Vám ho dal a vás to vôbec nič nestálo? Páni, keby som ja…“ a na chvíľu sa odmlčal. Paul samozrejme vedel, čo chce chlapec povedať – že aj on by chcel mať takého brata. Ale to, čo ten mladík povedal Paula veľmi prekvapilo. „Keby som aj ja„, pokračoval chlapec, „mohol byť takým bratom.“

Paul s úžasom pozrel na chlapca a bez dlhého premýšľania sa ho spýtal: „Nechceš sa previesť v mojom aute?“ „Ale áno, s radosťou.“ Po krátkej jazde chlapec s rozžiarenými očami pozrel na Paula a povedal: „Pane, nemohli by ste ísť pred náš dom?“ Paul sa pousmial. Predpokladal, že vie, čo ten mládenec chce. Chce, aby jeho susedia videli, ako sa vezie domov v krásnom aute. Ale opät sa zmýlil. „Zastavte prosím vás tam, kde sú tie dva schody“, požiadal ho chlapec.

Potom vybehol po schodoch. Po malej chvíli Paul počul, že sa vracia, ale nešiel rýchlo. Niesol na rukách svojho malého, chromého brata. Posadil ho na najspodnejší schodík, pritisol sa k nemu a ukázal na auto. „Tak tu je, Buddy. Je to tak, ako som ti povedal hore. Jeho brat mu ho dal k Vianociam, takže ho nestálo ani cent. A jedného dňa ti aj ja kúpim také isté… Potom na vlastné oči uvidíš všetky tie krásne veci vo vianočných výkladoch, o ktorých som ti hovoril.“

Paul vystúpil z auta a posadil chlapca na predné sedadlo. Jeho starší brat si s rozžiarenými očami sadol vedľa neho a potom sa trojica vydala na nezabudnuteľnú sviatočnú jazdu.

V ten Štedrý deň Paul porozumel Ježišovým slovám:

„Je požehnaný ten, kto dáva…“