„Vrátiš sa?“ – „Vrátim…“
„A kedy to bude, Pane?
Ako dlho ešte musí čakať zem,
než svitajúcim ránom
obzor zaplanie –
a vydáme sa na púť vesmírom?

Vrátiš sa?“ – „Vrátim…“
„Zdá sa to tak dlho,
čo vyslovil si, Pane,
ten svoj sľub…
Moje srdce sa už
tak veľmi chveje túžbou
a nádejou –
že s Tebou bude lepšie!

Vrátiš sa?“ – „Vrátim…
Pozeraj sa okolo seba.
Či ten prísľub jari
necítiš? –
Tam v diaľke
sa už červená nebo –
a ja len čakám,
až sa prebudíš…“

„Vrátiš sa?“ – „Vrátim!…“