.
Tma okno izby postupne zastrela
     a koniec dňa mi mlčky ohlásila

          Pane, prichádzaš tak ticho a nepozorovane
               to rozhodnutie je potom iba na mne,
                   či prisadnem si k Tebe do kresla…
                       A potom tá vrúcna chvíľa prišla

.
Začínam rozprávať, čo inak mohlo byť
čo mala som zmeniť a nemusela pokaziť
Ach, jaj, zas len o sebe slová točím
a tú istú chybu v básni robím.

Chcem o TEBE, PANE, rozprávať
a slová chvály Ti prinášať.

Tak začnem ešte raz teda
a štuchni ma, nech mi je beda
keď chváliť TEBA sa nenaučím
– večne sa do seba ponorím

Chválim Ťa za nového dňa milosť
žiarou slnka farieb udržuješ radosť
Chválim Ťa za obnovenie sily
že nás ráno kosti podržali
V chode našu Zem udržiavaš
a na nás, „biedny prach“, pozor dávaš.

Ďakujem za mocné stromy, tvary rastlín
i Tvoje úprimné odpustenie našich vín.
Svojou láskou nás obklopuješ
kroky na Tvoje cesty usmerňuješ

Chválim Ťa, Pane, za duchovné dobroty
hoci Ti stále len pridávame roboty
že musíš po nás upratovať, zahládzať,
krvou Pána Ježiša naše hriechy umývať.

Chválim Ťa za pomoc v minulosti
i pohľad nádeje do budúcnosti
že uzdravíš, čo ma bolelo
i oživíš, čo snáď zomrelo

Všetko skrz-naskrz o mne vieš, sa hanbím
a tak Ti radšej sama pravdu odhalím
Odpusť mi pády, zlyhania v myšlienkach
duchovne sťa bábo som ešte v plienkach.
Už by som mala byť vo viere dospelá
úprimnú radosť robiť Ti by som chcela.

Príliš slabá som, nedokážem to
stále ma láka pod nohami blato.
Tak PROSÍM, VLOŽ DO MŇA NOVÉ SRDCE
čo vierou smelo, odvážne tlkoce
čo nebojí sa stáť na Tvojej strane
VŽDY, nech hoc‘ čo sa nám stane.

Nech v hlbšom poznaní Teba rastieme
plody hodné Tvojho mena prinesieme.
LEBO TY SI NÁŠ JEDINÝ STVORITEĽ
BOH MOCNÝ, PRIATEĽ, VYKUPITEĽ.
NECH VŠETKO ŽIVÉ ŤA CHVÁLI
SI V LÁSKE VERNÝ A STÁLY.

.