Zlatuše Jungová: Pri západe slnka

Pri západe slnka sa prechádzam
svoje srdce Ti na dlani dávam
Úzka cestička medzi obilím
pšenica mi núka svoj nový rým

Šteklí ma jemnými štetinkami
večerné zore hladia farbami
Chcem obeť vďaky vo veršoch Ti dať
tvoriť pre Teba a tak ďakovať.

ĎAKUJEM Ti Stvoriteľ všetkého
veď ja nepoznám Boha iného
ktorý by sa takto o nás staral
potrebné dary pre život dával

Chlieb budeme mať zo pšenice
vystrkujú sa kukurice
rastlinky v radoch nastúpené
Tvojim dažďom zavlažované

Nech chváli Ťa zver lesná
poskakujúca poľná
Nech chvália Ťa mnohé stromy
aj my spievajme s anjelmi

Nech všetci sa v chvále zjednotíme
Tebe Tvorca úctu prejavíme
Nech vieme prinášať tie obete
ktoré pomôžu tu na svete
Teba Pane lepšie spoznávať
čas modlitby ochotne dávať
Vedieť darovať odpustenie
aj prijať ospravedlnenie
Lebo TY sám Svätý nám odpúšťaš
milosťou nás hriešnikov prikrývaš.

Nech z Tvojej lásky rozdávame
úsmev, milé slovo darujeme
Ako pomôcť tu vyhodnotíme
kým na zemi putujeme

Lebo TY vieš nám požehnať
zo svojich darov také dať
čo pomôžu i iným
bytostiam Tebou stvoreným

Potom aj ráno všetko chváli
nech sa nám chváliť Ťa nemáli
Nech nové chvály zvučne znejú
Teba na obdiv vyvyšujú

Lebo nás skutočne miluješ
z tmy hriechu TY vyslobodzuješ
Svetlá na oblohe pripomínajú
že sa Ti i oni podriaďujú
v Tvojom čase nám oznamujú

TY si KRÁĽOM VEČNÝM
BOHOM VZNEŠENÝM
aj v poli to vidím:
Krásu tvoríš nanovo
prekvapuješ okolo
Slnko práve zapadlo
aj teraz Ťa poslúchlo
sa práve zvečerilo